Podľa Šichtařovej je vec v realite oveľa zložitejšia. „Nejde o to, kto euro prijme skôr. Ide o to, kto na tom zarobí a kto prerobí,“ uvádza s tým, že vo februári publikovala agentúra Reuters závery štúdie nemeckého Centra pre európsku politiku. „Nemeckí ekonómovia v štúdii tvrdia, že zavedenie eura malo na rôzne krajiny rôzny dosah. Niekde sa prejavilo pozitívne, niekde negatívne,“ pokračuje.
Štúdia vraj tvrdí, že na zavedení eura najviac zarobilo Nemecko a Holandsko. A kto najviac prerobil? „Grécko síce prerobilo, ale najviac prerobilo Taliansko! Talian v priemere prišiel kumulovane o neuveriteľných 74-tisíc eur. A Francúz o 56-tisíc (napokon aj v tom sa zhodneme s našimi závermi: Francúzsko do eurozóny nikdy nemalo patriť, nemá na to),“ komentuje Šichtařová.
Štúdia podľa nej navyše ukazuje, že výhodnosť aj nevýhodnosť eura sa pre tú-ktorú krajinu v čase mení. Napríklad Grécko na eure podľa nemeckých ekonómov najprv zarábalo, aby následne prerábalo.
„Nič teda nie je také jednoduché, ako sa môže zdať na prvý pohľad. O žiadne preteky národov v prijatí eura nejde. Ide – teda malo by ísť – o chladnú ekonomickú kalkuláciu,“ zdôrazňuje ekonómka. „Lenže ekonomiku riadia politici a tí majú iný pohľad. Pravdepodobne si prečítali prieskumy verejnej mienky a podľa nich konajú.
Podľa prieskumu z tohto roku chce zavedenie eura 52 % Chorvátov. 40 % je proti. Dôvod? Zrejme nedostatok informovanosti. Nedostatok pragmatického kalkulu. Prebytok emócií,“ myslí si Šichtařová.
„Máme všetky dôvody myslieť si, že Chorvátsko vzhľadom na charakter svojej južanskej ekonomiky bude patriť k tým štátom, ktoré euro poškodí. Má totiž s touto skupinou krajín podobné atribúty: vysoký dlh, nedisciplinovanosť verejných financií, úroveň HDP na osobu pod priemerom eurozóny a tak ďalej. Ale kampaň sa už rozbehla,“ podotýka.
Médiá vraj píšu, že keď Chorváti budúci rok vstúpia do systému ERM II, euro by mohli prijať už v roku 2022. Agentúra Reuters potom uvádza, že to bude v roku 2023. A nemecká kancelárka Angela Merkelová zase v máji tohto roka v Záhrebe hovorila o roku 2024.
Angela Merkelová. Zdroj: TASR
„Dáta Eurostatu tvrdia, že 18 členských krajín eurozóny malo v roku 2008 dlh k HDP na úrovni 68,9 %. V roku 2018 to však bolo už 85,3 %. Prejavilo sa totiž presne to, o čom píšu nemeckí ekonómovia. Zavedenie eura viedlo k tomu, že sa k lacnému úverovaniu dostali problémové krajiny, ktoré nikto úverovať nemal.
A úverovanie problémových krajín zase viedlo k tomu, že sa krajiny dlhovo najusporiadanejšie mohli zadlžiť za zápornými úrokmi a svoj už aj tak malý dlh bez práce ďalej znižovať. Výsledkom je, že dlh juhu Európy rastie, dlh Nemecka klesá,“ uvádza ďalej Šichtařová.
„Zatiaľ čo v roku 2008 predstavoval dlh Talianska 102,4 %, v roku 2018 to bolo 132,2 %. Aj Francúzsko je veľký skokan. Zo 68,8 % vyskočilo pre prechod na ,socializmus‘ až na 98,4 %. Naopak dlh Nemecka klesol zo 65,2 % na 60,9 %.
Aj Slovensko sa vďaka euru správa ako odtrhnuté z reťaze. V roku 2008 malo dlh 28,5 %, o desať rokov neskôr už 48,9 %! Práve rýchlosť rastu dlhu bola tým, čo dohnalo Grécko – prečo sa mu euro najprv rentovalo, potom kruto nevyplácalo,“ pokračuje.
Grécko je vraj katastrofou samo osebe. „Hoci mu bola časť dlhu odpustená, jeho dlh vzrástol raketovo. V roku 2008 dlhovalo 109,4 % HDP, o desať rokov neskôr neuveriteľných 181,1 %. Grécka dlhová kríza nebola vyriešená, iba odsunutá. Napriek tomu sa stále nájdu ľudia, ktorí omieľajú, že Grécko bolo zachránené pred bankrotom.
Nie je to pravda. Podľa pôvodnej definície už Grécko zbankrotovalo. A aby to nevyzeralo tak trápne, začal sa grécky bankrot nazývať ,reštrukturalizácia‘.“
Ekonómka potom dodáva, že aj Česko je pre populistickú politiku viac zadlžené, ale nedá sa to porovnať so štátmi platiacimi eurom. „ČR mala v roku 2008 dlh 28,3 % HDP, vlani 32,7 %. Dánsko vyskočilo z 33,3 % na 34,1 %, Švédsko je na tom podobne. Oproti Slovensku je to ako nič.“
„Česká vláda sa zatiaľ do prijatia eura neženie. Logicky. Kým toho Česi o eure veľa nevedeli, podporovali jeho prijatie. Väčšina ani netušila, že v referende o vstupe do EÚ sa vlastne hlasuje aj o opustení koruny. V roku 2001 tak bolo proti zavedeniu eura podľa prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) len 23 % ľudí,“ podotýka ďalej s tým, že počas dlhovej krízy ľudia všeličo pochopili.
„Politik, ktorý by ho chcel zaviesť, tak asi nechce byť znovu zvolený,“ myslí si Šichtařová.
Eurozóna už nie je podľa jej slov klubom bohatých, je to klub “predlžených.” „S Chorvátskom ako novým členom to nebude lepšie. Napokon Chorvátsko má oveľa horší rating ako my. Chorvátska ekonomika nie je na euro zrelá. Bude to ďalšie Taliansko,“ je si istá ekonómka.
Taliani vraj už pomaličky poškuľujú po vlastnej paralelnej mene. „Dobre vidia, že euro je výhrou pre Nemecko, nie však pre nich. Nie však pre nás. Vďaka Bohu za každý ďalší deň s korunou,“ uzatvára.
Pôvodný text nájdete na webe iDnes.cz.
autor: nab
