“Je to každoročný spor medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Mne je to ľúto, je to len politikárčenie kto, čo vydobyje a potom zase vláda akože rozhodne a určí administratívne nejakú hranicu, ktorá je arbitrárna, ktorá málokedy má nejakú logiku,” myslí si Švejna.
Minimálna mzda by podľa neho mala odzrkadľovať dopyt aj ponuku po práci.
“Pokiaľ neodzrkadľuje, tak vtedy nastáva problém. Zatiaľ to doteraz plus-mínus odzrkadľovalo, pretože vidíme, že zamestnanosť rastie. Akékoľvek výrazné navýšenie by mohlo ponuku a dopyt zmeniť,” tvrdí Švejna.
Okrem toho by sa pri stanovovaní minimálnej mzdy malo prihliadať aj na rast ekonomiky, priemernú mzdu. “Tých veličín môže byť viac. Ale ide o to, aby sa našiel politický konsenzus a ideálne aj medzi zamestnávateľmi a zamestnancami,” dodal Švejna.
Sociálni partneri sa ani tento rok nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok.
Odborári trvajú na úrovni 635 eur, zástupcovia zamestnávateľov na úrovni 552 eur s tým, že navrhujú i zavedenie daňovej odpočítateľnej položky vo výške minimálnej mzdy, tiež navrhujú mierne poupraviť znenie platného zákona o minimálnej mzde.
Svoje návrhy tak sociálni partneri predložia ministerstvu práce. Rezort následne predloží svoj vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) do 31. júla.
Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.