Čaputová konštatovala, že “mnohé problémové oblasti, ktorým čelí justícia v Poľsku, nie sú situácii na Slovensku natoľko vzdialené, pokiaľ ide o diagnózu stavu a problémom, ktorým čelíme”.
Prezidentku zaujal popis diagnózy a stavu poľského súdnictva aj vzhľadom na to, že sa tejto téme ako advokátka v minulosti analyticky venovala.
Prezidentka sa u Dudu informovala o spornej regulácii veku odchodu do dôchodku sudcov najvyššieho súdu, ktoré je kolízne aj podľa stanoviska Súdneho dvora EÚ. “Pokiaľ viem, toto opatrenie bolo zrušené a nemá efekt.”
Slovenská štátnička sa poľského partnera opýtala aj na to, akou cestou sa Varšava vybrala, pokiaľ ide o disciplinárne súdnictvo, a ako je tento systém nastavený.
Zdôraznila, že ak má byť nastavenie disciplinárneho súdnictva zárukou kompenzácie silnej nezávislosti, “tak je veľmi dôležité, aby disciplinárne súdnictvo fungovalo ako neskrivené zrkadlo – veľmi silným očistným spôsobom, bez zásahu politickej moci”.
Toto považuje slovenská prezidentka za nevyhnutný predpoklad pre každú funkčnú demokraciu.
Poľský prezident Duda na spoločnej tlačovej besede s Čaputovou povedal, že spolu “hovorili o disciplinárnej komore najvyššieho súdu, aký je jej význam, a o spôsobe, akým sa do nej volia sudcovia”.
Na snímke TASR poľský prezident Andrzej Duda počas tlačovej konferencie so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou 15. júla 2019 vo Varšave.
“Povedal som prezidentke, že disciplinárna komora je odpoveďou na veľmi zlé hodnotenie poľského systému spravodlivosti poľskou spoločnosťou. Je veľmi dôležité, aby disciplinárna zodpovednosť sudcov prebiehala transparentným spôsobom,” povedal na margo súdnictva poľský líder.
“Disciplinárna zodpovednosť musí byť dodržiavaná,” zdôraznil Duda.
Medzi Bratislavou a Varšavou panujú podľa poľského prezidenta veľmi dobré vzťahy a “medzi Poľskom a Slovenskom nie sú problémy”. Dodal, že s Čaputovou sa zhodli na otázkach bezpečnostného euroatlantického ukotvenia a na otázkach regionálnej bezpečnosti.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová položila veniec k Hrobu neznámeho vojaka na Námestí Józefa Pilsudského 15. júla 2019 vo Varšave. (zdroj: TASR)
Podpora Ukrajiny a dosiahnutie jej stability a nezávislosti bola taktiež pozícia, na ktorej sa podľa Dudu so slovenskou prezidentkou zhodli. “Zhodli sme sa na podpore stability a nezávislosti Ukrajiny a aby sa skončila okupácia Donbasu a Krymu.”
Zároveň je podľa jeho slov dôležité podporovať reformné procesy na Ukrajine a jej perspektívu proeurópskym a euroatlantickým smerom.
Čaputová po rokovaní s Dudom popoludní položila na Námestí Józefa Pilsudského v centre hlavného mesta kvety k pamätníku Hrobu neznámeho vojaka.
Následne sa slovenská prezidentka stretla aj s predsedom poľskej vlády Mateuszom Morawieckým. Čaputová návštevou Poľska uzatvára svoje nástupné turné po susedných partnerských krajinách Slovenska v skupine Vyšehradskej štvorky (V4).
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a poľský premiér Mateusz Morawiecki počas stretnutia 15. júla 2019 vo Varšave. (zdroj: TASR)
Slovenská prezidentka svoju prvú návštevu Poľska od nástupu do úradu zakončí v pondelok neskôr popoludní a odcestuje na Slovensko.
Prezidentka svoju návštevu Poľska zhodnotila aj na sociálnej sieti, kde zdôraznila, že poľsko – slovenské vzťahy nie sú iba o ekonomike, pričom poukázala na tohtoročné výročie deokratických zmien v Európe.
“Sú aj o spoločnej histórii a spoločných hodnotách. Tento rok si pripomíname 30. výročie demokratických zmien v Európe. Počas komunistického režimu bola práve spolupráca poľských a našich disidentov veľmi dôležitá. Navzájom si dodávali silu v boji s totalitou a neslobodou.
Práve Poľsko bolo prvou krajinou strednej a východnej Európy, kde pred tridsiatimi rokmi prebehli čiastočne slobodné voľby. Bolo to pre nás veľkou inšpiráciou,” napísala prezidentka.
