V Belgicku chýbajú katolícki kňazi, cirkev uzatvára farnosti: Východiskom z núdze sú aj Afričania

    0
    Ilustračná snímka (Autor: unsplash.com)

    V júni 2019 bolo v Belgicku vysvätených iba päť kňazov, upozornila RTBF. Ide o potvrdenie fenoménu, ktorý začal byť citeľný už v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy cirkev prišla odhadom o 8000 kňazov. V súčasnosti ich v Belgicku pôsobí 2800.

    Nedostatočná obnova cirkevného personálu spôsobuje mnohým farnostiam organizačné problémy, ktoré komplikujú život tak kňazom, ako aj veriacim.

    Východiskom z núdze sú do istej miery kňazi z cudziny

    Vzhľadom na nedostatok duchovných je belgická katolícka cirkev nútená uzatvárať niektoré farnosti a čoraz častejšie pristupuje k zlučovaniu viacerých farností do jednej “siete”.

    Východiskom z núdze sú do istej miery kňazi pôvodom z Afriky, Latinskej Ameriky či z Poľska, ktorí prichádzajú do Belgicka, aby pomohli domácim duchovným, ktorí sú zaneprázdnení obsluhou niekoľkých farností naraz a ktorí neraz vykonávajú svoje povolanie dlho po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku.

    Na niektorých dedinách sa omše už neslúžia

    Podľa RTBF je situácia vo veľkých mestách krajiny o čosi stabilnejšia, avšak na vidieku je zložitejšia, čo potvrdil aj hovorca Konferencia biskupov Belgicka Tommy Scholtes.

    Ten upozornil, že v niektorých dedinách sa už neslúži omša v kostole, alebo ju slúžia iba raz za dva či tri týždne. Pre veriacich to znamená, že musia prejsť niekoľko kilometrov, ak sa chcú zúčastniť na pravidelnej nedeľnej omši.

    “Sťahovanie veriacich do ďalšej dediny je ťažké. Ich odtrhnutie od rodnej dediny, od ich kostola, od ich histórie nie je pre ľudí niečo prirodzené,” opísal situáciu Scholtes.

    Sľuby čistoty už nie sú cenené, upozorňuje historička

    Podľa vyjadrenia doktorky histórie na Slobodnej bruselskej univerzite a riaditeľky Observatória pre náboženstvá a laickosť Cecile Vanderpelenovej možno slabú príťažlivosť kňazstva v katolíckej cirkvi pre mladých Belgičanov vysvetliť aj celibátom kňazov, ktorý bol zavedený v 12. storočí.

    Vanderpelenová upozornila, že ideály spoločnosti a ideály cirkvi pre dnešných kňazov už nie sú jedno a to isté. 

    “Sľuby čistoty už nie sú cenené, naopak si myslíme, že plnohodnotný život nie je nevyhnutne rodinného typu, ale prinajmenšom emocionálny a sexuálny. Záväzok celibátu je ťažké dosiahnuť v dnešnom svete,” opísala situáciu Vanderpelenová.

    Scholtes však upozornil, že to netreba vnímať ako záležitosť univerzálneho vzdania sa celibátu kňazov, ale skôr ako prispôsobenie sa konkrétnej realite a prijatie niektorých špecifických pravidiel, aj podľa zvyklostí z rôznych regiónov sveta, kde katolícki duchovní pôsobia, či na základe veľmi špecifických situácií, ako sú napríklad ženatí anglikánski kňazi, ktorí konvertovali na katolicizmus.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu