Bývalí prezidenti, ktorí by sa po skončení mandátu stali poslancami Národnej rady SR či nastúpili do inej ústavnej funkcie, by dočasne mohli prísť o svoje výhody, na ktoré majú nárok po odchode z Prezidentského paláca. To je podstata vášho návrhu. Ukázala to prax? Konkrétne zapojenie sa exprezidenta Andreja Kisku do straníckej politickej súťaže?
Moja úvaha má s prezidentom Kiskom spoločné iba to, že ide o prvého „bývalého“ prezidenta, ktorý ohlásil záujem o ďalšiu ústavnú funkciu.

Na snímke TASR Peter Kresák.
Nemá to nič spoločné s politickou súťažou, lebo rovnako by som uvažoval, ak by napríklad niektorý bývalý prezident prejavil záujem o miesto predsedu NKÚ či generálneho prokurátora, čo skutočne nie sú politické funkcie.
Váš návrh zarezonoval naprieč politickým spektrom. Čakali ste to?
Ide o odbornú otázku, do ktorej sa zamiešala politika, zvyčajne je to na škodu.
Ktoré reakcie vás ako právnika a bývalého sudcu Ústavného súdu SR najviac prekvapili?
Mňa už na slovenskej politickej scéne máločo prekvapí.
Líder strany Za ľudí Andrej Kiska na návrh reagoval slovami, že by nechcel od štátu poberať dva platy. Ak by niečo také nastalo, peniaze by rozdal rodinám v núdzi, ako rozdával svoj prezidentský plat. To je ale jeho rozhodnutie, nie legislatívne univerzálne riešenie do budúcna. Prekvapil vás svojím názorom?
Očakával som takúto reakciu. Treba však pochopiť, že v právnom štáte musia byť podmienky pre narábanie s verejnými financiami a tým sú aj odmeny ústavných činiteľov jasne nastavené, a nemožno sa spoliehať na dobročinnosť.
SaS bude o vašej iniciatíve premýšľať, no chce si vypočuť názor Andreja Kisku. Čo si o tomto postupe myslíte?
Vnímam to ako troška alibistickú reakciu.
Keby dnes akýkoľvek exprezident požiadal o takéto dočasné zbavenie výhod, bolo by to možné? Napríklad, keď sa podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová vzdala ochranky a auta?
Ako som už naznačil, iste sa to dá, ale nedá sa to očakávať a ani sa na to spoliehať.
Hovoríte o možných paradoxných situáciách, napríklad bývalý prezident zvolený za poslanca NR SR by sa mohol ako jediný poslanec počas výkonu tejto funkcie oslovovať pán prezident/pani prezidentka a mal by teda mať výnimočné postavenie oproti iným poslancom.
V oslovovaní nevidím až taký problém, je to otázka protokolu. Väčší problém by som videl v situácii, ak by jeden poslanec mal lepšie pracovné podmienky ako 149 ostatných.
Nemrzí vás, že váš návrh Most-Híd nepodporil? Podľa strany ide o vaše úvahy, ktoré sú súkromné. Teda inak povedané, nie názorom Mosta-Híd.
Je to tak, ide o moje súkromné úvahy.
Vedenie navyše dodalo, že ak v tejto súvislosti dospejete k finálnemu názoru, najprv o ňom budete diskutovať v strane. Váš názor nie je finálny?
Moje úvahy som pred časom preposlal predstaviteľom strany Most-Híd. Azda pre dovolenky nebola žiadna reakcia a tak možno neskoršie.
Táto zmena by si vyžadovala ústavnú väčšinu poslancov? Odkedy by ste navrhovali jej účinnosť?
Legislatívne vyjadrenie mojich úvah sa dotýka menšej zmeny zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Ide teda o obyčajný zákon. Ak by tam nemala byť retroaktivita, bude potrebné, aby takáto úprava nadobudla účinnosť ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020.
Očakávate, že pre návrh získate dostatočnú podporu poslancov?
Očakávam, že NR SR odstráni tento legislatívny nedostatok. Nemusí to byť mojím návrhom, ide mi o vec, nie o sebaprezentáciu.
Autor: Ľudovít Kusal



