Chcel brexit a nechcel byť v Únii. Dnes je britským premiérom. Johnson

    0
    Novým britským premiérom sa stane Boris Johnson (Autor: TASR)

    Členovia Konzervatívnej strany sa v hlasovaní poštou rozhodovali medzi dvoma kandidátmi, ktorými boli Boris Johnson a súčasný minister zahraničných vecí Jeremy Hunt.

    Na vnútrostraníckom hlasovaní poštou, ktoré sa konalo od 6. do 22. júla, sa zúčastnilo 87,4 percenta zo 160.000 členov Konzervatívnej strany. Za Johnsonovho protikandidáta Jeremyho Hunta hlasovalo 46.656 konzervatívcov, Johnsonovi dalo svoj hlas 92.153 členov strany. Neplatných bolo 509 odovzdaných hlasov.

    Johnson sa postu lídra Konzervatívnej strany a s najväčšou pravdepodobnosťou aj britského premiéra ujme po Therese Mayovej, ktorá z postu líderky odstúpila 7. júna. 

    PROFIL

    Alexander Boris de Pfeffel Johnson sa narodil 19. júna 1964 v New Yorku. Jeho otec bol významný politik, okrem iného aj poslanec za Konzervatívnu stranu v Európskom parlamente (EP), a matka maliarka. Už ako malý chlapec vyhlasoval, že chce byť “kráľom sveta”.

    Ako príslušníkovi lepšej anglickej rodiny sa mu dostalo dobrého vzdelania.

    Na základnú školu chodil v Bruseli a v roku 1977 získal štipendium na prestížnej chlapčenskej internátnej strednej škole v mestečku Eton pri Windsore. Ide o jednu z najelitnejších škôl na britských ostrovoch o čom svedčí aj skutočnosť, že v nej študovali viacerí členovia britskej kráľovskej rodiny, medzi nimi princovia William a Harry, a jej brány opustilo 19 britských premiérov.

    Jedným z najlepších priateľov Borisa Johnsona bol v tom čase Charles Spencer, mladší brat zosnulej princeznej Diany.

    V rokoch 1983-86 študoval na univerzite v Oxforde klasickú filológiu a literatúru.

    Svoju profesionálnu kariéru začal Boris Johnson ako novinár. Najskôr v denníku The Times, odkiaľ však musel po necelom roku odísť preto, že si vymyslel citát do jedného z článkov.

    Potom pôsobil v rokoch 1989-94 ako spravodajca konzervatívneho denníka The Daily Telegraph v Bruseli, až sa vypracoval na šéfredaktora konzervatívneho týždenníka The Spectator, ktorý viedol v rokoch 1999-2005.

    Do parlamentu bol prvýkrát zvolený v roku 2001. Sedem rokov tam pôsobil ako zástupca volebného obvodu Henley na juhovýchode Anglicka. V roku 2015 sa opätovne vrátil do poslaneckých lavíc, tentoraz za londýnsky volebný obvod Uxbridge a South Ruislip.

    Za starostu Londýna bol Boris Johnson zvolený v máji 2008; v tejto funkcii zotrval až do mája 2016. V tom istom roku sa stal 13. júla ministrom zahraničných vecí vo vláde premiérky Theresy Mayovej.

    Po dvoch rokoch však z funkcie 9. júla 2018 odstúpil na protest proti tomu, ako viedla šéfka kabinetu rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 

    Excentrický politik Boris Johnson, ktorý je zástancom “tvrdého brexitu”, teda úplnej odluky od štruktúr EÚ, patrí medzi najvýraznejších architektov brexitovej kampane v Británii.

    Tak to bolo pred referendom o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, ktoré sa konalo 23. júna 2016 a tak je tomu aj po referende.

    Okrem iného povedal, že “Európska únia mu pripadá ako zle navrhnutá spodná bielizeň, ktorá je niekde príliš tesná a inde zase nebezpečne voľná”, projekt spoločnej európskej meny označil za “katastrofu” a voľný pohyb osôb v rámci EÚ označil za “nezmysel, mýtus a hovadinu”.

    Čo sa týka vízie Borisa Johnsona ohľadne vedenia krajiny v otázke brexitu, prisľúbil vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ do 31. októbra tohto roku, či už s dohodou alebo bez nej.

    Dovtedy chce so zástupcami Únie vyrokovať nové podmienky dohody o odchode, ktoré by zahŕňali odstránenie “írskej poistky” a jej nahradenie “alternatívnymi opatreniami”.

    Tribún ľudu Boris Johnson je známy svojím nekonvenčným správaním a vystupovaním. Je majstrom sebaprezentácie. Obyvatelia Londýna v ňom vidia konzervatívneho politika nového typu. Namiesto tradičnej upätosti preferuje nezáväzné maniere – napríklad po uliciach Londýna sa preháňa na bicykli s ruksakom na chrbte. Médiá ho opisujú ako drzého politika, ktorý sa nebojí “kreatívne narábať s pravdou”.

    V prieskumoch vychádza ako tretí najrozpoznateľnejší britský politik všetkých čias po bývalých premiéroch Winstonovi Churchillovi a Margarete Thatcherovej.

    Ako poslanec britského parlamentu sa dostal Boris Johnson do širokého povedomia aj svojimi kontroverznými výrokmi. V jednom z nich prirovnal ženy zahalené v islamskej šatke zvanej burka k poštovým schránkam alebo bankovým lupičom.

    V marci 2018 zase prirovnal Rusko – kde v tom období vrcholili prípravy na futbalové majstrovstvá sveta – k nacistickému Nemecku, ktoré využilo v roku 1936 letné olympijské hry v Berlíne na propagandistické účely.

    Johnson má pritom rusko-židovských predkov, s čím súvisí aj jeho ruské meno Boris.

    Hoci bol Boris Johnson zvolený za nového predsedu Konzervatívnej strany, neznamená to, že sa automaticky stane aj britským premiérom. Odborník na britskú politiku z Liverpoolskej univerzity David Jeffery pre TASR spresnil, že na prevzatie tejto funkcie ho musí najskôr vyzvať kráľovná.

    Pokiaľ sa tak nestane, Theresa Mayová zostane aj naďalej vo funkcii premiérky, aj keď už nebude “líderkou” vládnej strany.

     

     

    - Reklama -