S narastajúcim vekom býva pre ľudí čoraz ťažšie nájsť si zamestnanie, v ktorom by mohli uplatniť svoje skúsenosti. Pozornosť zamestnávateľov sa zameriava najmä na sebavedomých mileniálov a dravú generáciu Z. Štyridsiatnici spadajúci do kategórie „Husákove deti“ (generácia X) sú na vrchole profesijných síl a naplno zúročujú svoju prax, ale päťdesiatnici pri hľadaní nového pôsobiska pomaly už ani nedúfajú, že sa zamestnajú v odbore, v ktorom sú 'doma'.
A to aj napriek tomu, že ľudia z generácií Y a Z nemajú toľko pracovných návykov ako tie zrelšie, ťažšie sa prispôsobujú podmienkam a prejavujú citeľnejší sklon k fluktuácii. “Mať viac ako päťdesiat rokov nie je stigma. Dnešní päťdesiatnici majú pred sebou ešte zhruba 15 rokov produktívneho času. V porovnaní s generáciami Y a Z, ktoré podľa štatistík striedajú prácu približne každý druhý rok, táto generácia ju zmení v priemere už len dva razy.
To je spolu s nadobudnutými zručnosťami a v kombinácii s ochotou učiť sa nové veci a adaptovať sa na požiadavky zamestnávateľov veľkou devízou ľudí nad 50 rokov, a preto stále stojí za to, angažovať ich,” tvrdí marketingová manažérka Graftonu Jitka Součková.
Spomedzi všetkých záujemcov o prácu, ktorých personálna agentúra Grafton Slovakia umiestnila do hlavného pracovného pomeru za ostatné dva roky, získavali ľudia narodení pred rokom 1969 prácu predovšetkým v oblasti výroby a priemyslu. Viac než polovica z nich pritom našla realizáciu v odvetví automotive. Zdanlivo mužskú doménu podielovo ovládli ženy.
Až dve tretiny umiestnených záujemkýň o prácu z tejto vekovej skupiny sa totiž zamestnalo práve v segmente produkcie automobilov, štvrtina z nich na pozícii operátorky.
Zamestnávatelia sa pri výbere ľudí starších ako 50 rokov podľa personalistov nemusia obávať ani nedostatku ich jazykových schopností. V porovnaní s mladšími kandidátmi, zdatnými predovšetkým v angličtine, disponujú päťdesiatnici a starší tiež angličtinou, ale navyše aj znalosťami nemčiny a ruštiny, a to predovšetkým na B-úrovniach.
Výnimkou nie sú ani experti na daný jazyk. Medzi úspešnými uchádzačmi boli aj takí, ktorí uvádzali ovládanie zriedkavých jazykov, ako hebrejčiny, holandčiny či dokonca japončiny. Štatistiky Graftonu ukázali, že v rámci tejto generácie si s cudzím jazykom celkovo lepšie dokážu poradiť muži, no napríklad ruštinu zväčša majú na vyššej úrovni ženy.
Staršia generácia zamestnancov podľa Anny Ričányovej z košickej pobočky Grafton dokážu byť workoholici aj v prípade, že ich dané zamestnanie príliš nebaví. “Akceptujú stanovené pravidlá a hierarchiu. Voči zamestnávateľom sú lojálni. Pri zmene práce sa rozhodujú opatrnejšie, viac sa zaoberajú rizikami, intenzívne to prežívajú,” doplnila výhody týchto zamestnancov Ričányová.
