“Ide o ďalší návrh, ktorý neprešiel riadnym pripomienkovým konaním. Aj v kontexte mnohých ďalších nedávno prijatých opatrení, ktoré rapídne zdvihli náklady firiem, môže mnohé z nich zlikvidovať,” povedala hovorkyňa Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Silvia Šeptáková.
Podľa asociácie dokonca návrh porušil uznesenie vlády z 15. apríla, v ktorom sa vláda zaviazala “podporiť nákladovú stabilitu zamestnávateľov a s uvedeným cieľom zohľadniť, aby legislatívne opatrenia ovplyvňujúce náklady zamestnávateľov neznižovali konkurencieschopnosť priemyslu”. Toto uznesenie sa však prioritne týka automobilového priemyslu a jeho dodávateľskej siete.
Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová pripomenula, že opatrenie sa dotkne malých firiem, ktoré patria k najzraniteľnejším subjektom v národnom hospodárstve. “Malé podniky sú už teraz v neľahkej situácii po zvýšení povinných príplatkov za nočnú prácu a sviatky a neustálom zvyšovaní minimálnej mzdy.
V tejto súvislosti poukazujeme na zákon o podpore malých a stredných podnikov, ktorý nadväzuje na iniciatívu Európskej únie (EÚ) Small Business Act, ktorá ukladá štátom EÚ dbať na potreby malých, spravidla aj rodinných podnikov, a vytvárať im priaznivé podmienky na ekonomický rozvoj. Povinné rekreačné poukazy sa tomuto cieľu EÚ vymykajú,” upozornila Bellušová.
Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina nepovažuje rozšírenie rekreačných poukazov na podniky s menej ako 50 zamestnancami za “dobrý nápad”. Rekreačné poukazy by podľa Serinu mali byť dobrovoľné, pričom ich používanie by bolo na dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, prípadne so zástupcami zamestnancov.
Dobrovoľné zavedenie rekreačných poukážok preferuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov z združení (AZZZ) SR, podľa ktorej uvedené opatrenie diskriminuje časť zamestnancov, odmeňuje aj neproduktívnych zamestnancov, komplikuje účtovníctvo a dokladovanie. “Rekreačné poukážky idú zároveň v mnohých firmách na úkor iných benefitov a ostáva otázka, či by zamestnanec nepreferoval radšej iný benefit, prípadne vyššiu mzdu,” uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.
Podľa PAS zatiaľ uplynulo príliš málo času od zavedenia rekreačných poukážok pre veľké firmy, a tak nie je možné konštatovať, že ide o funkčné a dobré riešenie. “Pokiaľ viem, SNS nemá žiadnu analýzu a dáta, ktoré by takéto tvrdenia preukazovalo faktami, najmä vo vzťahu k zamestnávateľom, ktorí tieto peniaze reálne platia,” tvrdí Serina. Skúsenosti s poukazmi sú podľa neho prinajmenšom rozpačité, a samotných zamestnávateľov sa na úspešnosť a problémy s poukazmi nikto nepýtal.
Rekreačné poukazy musia svojim zamestnancom, ktorí pracujú vo firme viac ako dva roky, preplácať zamestnávatelia od začiatku tohto roka. Maximálna výška príspevku je 55 % z ceny ubytovania a služieb s spojených s ubytovaním, ak je hodnota pobytu do výšky 500 eur. Príspevok od zamestnávateľa je oslobodený od daní a odvodov.
