Premiérova stratégia podľa profesorky spočíva v odmietaní vyjednávania s predstaviteľmi EÚ, pokiaľ je v nich zahrnutá aj tzv. írska poistka, teda mechanizmus, ktorý by zabránil obnoveniu kontrol na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou.
Takáto situácia by teda smerovala k tomu, že sa strany na nijakej dohode nezhodnú.
„V takom prípade sa začína hovoriť o zásahu parlamentu v podobe hlasovania o nedôvere, aby sa zabránilo odchodu bez dohody,” vysvetlila profesorka.
Boris Johnson v britskom parlamente Zdroj: TASR
Hlasovanie by mohol zvolať podľa O'Mahonyovej líder opozície a Labouristickej strany Jeremy Corbyn začiatkom septembra, keď bude parlament po letnej prestávke prvýkrát zasadať.
To by podľa nej skončilo neúspešne, no po ňom by nasledoval ešte pokus o zostavenie “vlády národnej jednoty” s jedným účelom, a to vyhnúť sa tzv. tvrdému brexitu.
Túto možnosť pripúšťa aj profesor politológie zo Sheffieldskej univerzity Simon Bulmer. Poslanci vyhranení proti odchodu bez dohody by podľa neho mohli od 3. septembra apelovať na hlasovanie o nedôvere premiérovi.
„Ak by táto skupina poslancov získala väčšinu v parlamente, mohlo by to potom spustiť predčasné voľby,” povedal.
Do úvahy je však potrebné zobrať aj čas na predvolebnú kampaň, čiže by k vyhláseniu volieb mohlo prísť až po 31. októbri, myslí si Bulmer.
Tento dátum je zatiaľ oficiálnym dňom odchodu Británie z EÚ. “V každom prípade, nikto nemôže vyhlásiť predčasné voľby, pokiaľ má parlament prestávku,” uzavrel Bulmer.
Jeremy Corbyn, líder opozície Zdroj: TASR
Vodca opozície Corbyn naposledy inicioval aj hlasovanie o vyslovení nedôvery bývalej premiérke Therese Mayovej 16. januára 2019.
Proti vysloveniu nedôvery premiérke hlasovalo 325 poslancov, za bolo 306.
