Čínsky jüan sa oslabil prvýkrát za 11 rokov voči doláru nad hranicu 7 : 1. Peking menu oslabuje v reakcii na nové clá, ktoré zaviedla Trumpova administratíva. Ide podľa vás o začiatok ďalšieho kola obchodnej vojny medzi USA a Čínou?
Zatiaľ by som z toho nerobil silné závery, ale ak by sa Čína v reakcii na americké clá rozhodla oslabiť svoju menu, čo je vďaka regulácii trhu a „spolupráci“ centrálnej banky s vládou (respektíve politbyrom) možné, bolo by to závažné. Nielen preto, že by to poškodilo ostatných obchodných partnerov vrátane Európy. Tí by museli hľadať cestu, ako stav napraviť.
Potvrdzuje sa to, že obchodné konflikty vrátane nápravy dnešného nevyváženého vzťahu medzi Západom a Čínou sa majú riešiť dialógom a nie jednostrannými krokmi.
Vláda v Pekingu zároveň požiadala štátne spoločnosti, aby zastavili dovoz poľnohospodárskych produktov z USA. Ublíži táto zákopová vojna viac Číne alebo Spojeným štátom? Hrozí, že sa rozbehne kolotoč odvetných opatrení?
Ak by sa Čína naozaj vydala takouto cestou, bola by to cesta k vyostreniu konfliktu, na ktorý by v prípade pokračovania doplatil celý svet. Dúfam, že ide skôr o obdobu „tweetovej“ politiky prezidenta USA ako o ozajstnú eskaláciu konfliktu.
Donald Trump a Si Ťin-pching počas stretnutia v rámci summitu skupiny G20 v japonskej Osake Zdroj: TASR
Už to pritom vyzeralo, že sa napätie medzi oboma veľmocami znižuje, keď vtom Donald Trump na Čínu uvalil ďalšie clá, ktoré zahŕňajú väčšinu dovozných artiklov. Išlo o dobre premyslený krok?
Neviem. Ale jeho dôsledky sa mi nezdajú asi také, ako autori zamýšľali. Sme iste o krok ďalej k rozpútaniu niečoho, čo môže svetovú ekonomiku poškodiť. Zbytočne.
Trump má rok do prezidentských volieb, Čína nie je režimom, ktorý by musel do takej miery svoje rozhodnutia obhajovať. Je teda pravda, že v tejto chvíli drží lepšie karty práve ázijská veľmoc?
Nemyslím si. Ale pretože v Číne platia iné pravidlá, má možnosti, ktoré Západ nemá – pozri napríklad manipulácie s trhom, vplyv štátu na súkromné firmy, a naopak. Ale niet pochýb o tom, že čínska prosperita stojí na voľnom a rozvíjajúcom sa obchode so Západom. Ten by mal pokračovať, ale za viac férových podmienok ako dnes. A tie my musíme vedieť presadiť. Cesta, ktorú zvolil americký prezident, sa mi nezdá najlepšia.
Majú Európania sledovať konflikt USA a Číny s obavami?
Na jednej strane s obavami, na druhej strane, Európa je ekonomická superveľmoc rovnakej „váhovej kategórie“ ako USA a Čína. Máme tým príležitosť presadzovať viac náš pohľad na svet, spoluprácu a riešenie sporov, ktorý je iný ako ten Číny a USA.
Ale iste, USA s Čínou môžu rozpútať obchodnú vojnu a tým poškodiť globálnu ekonomiku a to by pre nás bolo zlé.
Sledujete dianie okolo protestov v Hongkongu a v Moskve? Čína aj Rusko sú opäť terčom kritiky zo strany západného sveta pre nedodržiavanie ľudských práv. Iní pre zmenu namietajú, že terčom policajného násilia boli nedávno aj demonštranti z radov „žltých viest“ vo Francúzsku. Možno tieto veci stavať na roveň?
Situácia v Rusku je úplne odlišná od toho, čo sa dialo vo Francúzsku. Tamojší režim sa pokúsil administratívnou cestou obmedziť zásadne demokratickosť volieb. A namiesto toho, aby svoj postoj korigoval, zvolil značné násilie proti oponentom a zastrašovanie ich lídrov. Ukazuje sa, aký režim, ktorý drží pri moci prezidenta Putina a jeho spojencov, v skutočnosti je a aké veľké obavy má o udržanie moci, ktorú „ohrozuje“ aj zlá ekonomická situácia spojená s Putinovou politikou.
Ruský prezident Vladimir Putin Zdroj: TASR
Nie som expert na Hongkong, ale je mi jasné, že tamojší obyvatelia majú oprávnené obavy z toho, že sa vládcovia Číny pokúsia krok za krokom „implementovať“ svoj spôsob vládnutia. Milióny ľudí na uliciach ukazujú, že tá obava je veľká a zjavne oprávnená. Opäť teda akékoľvek porovnanie s Francúzskom v podstate protestov nenachádzam.
Považujete vo svetle týchto skutočností za vhodné, aby prezident Miloš Zeman pokračoval v kurze, ktorý voči Číne a Rusku nastavil?
Aj naďalej som presvedčený, že nie. Je to úplne zlé pre našu krajinu. Obávam sa, že on svoj postoj nezmení (kiež by som sa mýlil). O to dôležitejšie je, aby boli ostatní predstavitelia štátu v tomto jednoznační. Nie vždy to tak, bohužiaľ, je.
Český prezident Miloš Zeman Zdroj: TASR
V rámci demonštrácií Milióna chvíľok zaznelo obvinenie, že prezident Zeman je, pokiaľ ide o jeho „čínsku politiku“, vo vleku Petra Kellnera. Že napomáha jeho biznisu v Číne tým, ako formuluje svoju ústretovú politiku voči Číne. Tomáš Sedláček hovorí: „Nezabudnime, že s kým obchodujeme, tomu sa skôr alebo neskôr budeme podobať.“ Má pravdu?
Obrat v politike k Číne, ktorý zjavne súvisel so záujmami jednej firmy, považujem stále, po rokoch, za niečo neuveriteľné. Mrzí ma, že hodnoty a stabilné postoje možno takto, ktovie za čo, vymeniť.
Ale to, či sa budeme pohybovať smerom k stavu, v ktorom je čínska spoločnosť, je vo veľkej miere na nás. Ja sa určite budem snažiť, aby to tak nebolo. A určite nebudem sám.
Skôr by som privítal, aby napriek všetkým slabým miestam toho, čo sme po 30 rokoch vytvorili, sa v niektorých aspektoch blížil stav tamojšej spoločnosti, z hľadiska slobody a demokracie, tej našej.
Aké sú v súčasnosti najsilnejšie argumenty v prospech prijatia eura v Českej republike? Prečo je český národ v porovnaní s úniovými kolegami k spoločnej európskej mene taký skeptický?
Skeptickí sme vďaka tomu, že mnoho prominentných ľudí ovplyvňujúcich názory verejnosti si vybralo euro ako cieľ protiúniových postojov.
Pre mňa je hlavný argument, že pri prijatí eura by sme pravdepodobne rýchlejšie doháňali životnou úrovňou bohaté krajiny Západu. Navyše by to malo aj politické benefity.
Je pozoruhodné, že ani „success story“ Slovenska a eura našu skepsu nezmenila. Väčšina našich politikov zmení postoj k euru až vtedy, keď mu začne byť naklonená väčšia časť verejnosti. To je zle, politicky by mali byť schopní ľudí viesť, nie ich nasledovať.
autor: Marek Korejs
