Prezidentka je presvedčená, že politici sú zodpovední za tón, náladu aj fakty vo svojich verejných vystúpeniach.
Kampaň za brexit alebo šírenie hoaxov o utečencoch vníma ako varovanie.
„Je to vysoká hra a vysoká zodpovednosť, ktorá presahuje naše kandidatúry, aj naše funkcie a súvisí s tým, či vôbec ľudia budú veriť demokracii a politickým reprezentantom,” myslí si Čaputová, podľa ktorej nedôvera otriasa základmi celej Európy.
Ako príklad pozitívnej zmeny naopak uviedla demonštrácie, ktoré sa na Slovensku uskutočnili po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Demonštrácie Za slušné Slovensko označuje prezidentka SR za príklad pozitívnej zmeny. Zdroj: TASR
„Aj v iných európskych krajinách ľudia volajú po zmene, ale pokoj a slušnosť desiatok tisíc ľudí nie je vždy samozrejmosťou. Ľudia na Slovensku ukázali zrelosť,” poznamenala Čaputová.
Vo svojom prejave prezidentka hovorila aj pretrvávajúcom delení Európskej únie na východ a západ.
To podľa nej vychádza z nedostatku dôvery a porozumenia.
„Je dôležité vnímať historický kontext východoeurópskych krajín a zároveň nezľaviť z požadovaných hodnôt EÚ. Ich dodržiavanie však musí byť vyžadované od všetkých rovnako, bez ohľadu na geografické umiestnenie, či dĺžku členstva v EÚ,” konštatovala.
Európsku cenu za politickú kultúru už niekoľko desaťročí udeľuje Nadácia Hansa Ringiera.
Jej zatiaľ posledným držiteľom je austrálsky historik Christopher Munro Clark, ktorý si ju prevzal 4. augusta 2018.
V minulosti bola udelená viacerým osobnostiam európskej politiky, napríklad nemeckému prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi, predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, srbskému prezidentovi Borisovi Tadičovi, predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi či nemeckému ministrovi zahraničných vecí Hansovi-Dietrichovi Genscherovi.
