„Ako advokátka som predtým v profesii pomáhala rôznym iniciatívam na lokálnej úrovni. Moja reflexia za roky praxe je taká, že ľudia si stále viac uvedomujú, ako kvalita prostredia zasahuje do ich životov či zdravia. Mám pocit, že ľudia sú stále citlivejší na otázky životného prostredia. Myslím si, že mladá generácia teraz o to citlivejšie vníma otázky zmeny klímy,“ uviedla prezidentka s tým, že je to jedna z top tém aj na úrovni Európskej únie a celého sveta.
Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová rozdáva deťom autogramy počas turistickej prechádzky na Chleb vo Vrátnej doline 16. augusta 2019. (zdroj: TASR)
Podľa hlavy štátu je na čase, aby sa Slovensko začalo tejto téme seriózne venovať. Prezidentka tiež ocenila prácu ľudí zo Správy Národného parku Malá Fatra a poďakovala sa im.
Zuzana Čaputová počas rozhovoru s médiami na vo Vrátnej doline. (zdroj: TASR)
„Rozprávali sme sa o rôznych problémoch, ktorým čelia v súvislosti s nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi, o komplikáciách pri ochrane prírody, ale aj o novele zákona, ktorá je teraz v parlamente,“ zhrnula Čaputová.
V prírode počas atogramiády medzi deťmi. (zdroj: TASR)
Riaditeľ Správy NP Malá Fatra Michal Kalaš zdôraznil, že od vzniku SR má pocit, že štát neprejavil dostatočný záujem o túto tému.
„Napriek tomu, že aj ústava hovorí o práve na zdravé životné prostredie, táto vec, národné parky, ostáva stále podružná,“ povedal.
Čaputová v neformálnom oblečení kráča na Chleb. (zdroj: TASR)
Podľa Kalaša je to často aj o peniazoch. „Majetky, hlavne na príklade Malej Fatry, nepatria štátu. Paradoxne, aj tam, kde štátu patria, nevieme si povedať, že toto územie v národnom parku by malo byť národným parkom, a nie fabrikou na drevo,“ uzavrel.
Čaputovú vítajú pred rokovaním s predstaviteľmi Národného parku Malá Fatra vo Varíne 16. augusta 2019. (zdroj: TASR)
Hlava štátu ešte v piatok, v rámci návštevy Žilinského kraja, absolvuje jazdu kabínkovou lanovkou vo Vrátnej a túru v Malej Fatre.
