Po kresťanskej platforme v OĽaNO či maďarskej v Progresívnom Slovensku tu máme v poslednom čase ďalší obdobný projekt – ženskú organizáciu v strane Spolu. Vidíte nejakú podobnosť medzi týmito troma aktivitami troch rôznych strán?
Určite sú si v mnohom podobné, každá ženská organizácia má za cieľ napomôcť tomu, aby sa ženám v ich strane darilo a aby pritiahli nové členky.
Má to viaceré dôvody. Jeden pragmatický dôvod je ten, že politická strana má agregovať záujmy ľudí, aby im prinášala riešenia na problémy ich života. Diverzita v strane pomáha k lepším riešeniam, pretože kombinuje rôznorodé skúsenosti.
Polovica ľudí sú ženy. Ak sa ženy nezúčastňujú tvorby politík v strane, strana neagreguje záujmy dobre. Prichádza o dôležité pohľady a skúsenosti polovice spoločnosti.
Ženy majú skúsenosť z prvej ruky napríklad s pôrodníctvom, viac sa venujú sociálnym témam alebo starostlivosti.
Ženské organizácie sú úplne štandardným orgánom politických strán a ja som rada, že konečne aj na Slovensku je o nich počuť. Chceme byť aktívne, nielen existovať.
Prečo vlastne vznikla organizácia Ženy Spolu?
Má dva veľké ciele. Prvým je pôsobenie navonok. Chceme presadiť jasný plán a konkrétne riešenia, aby sa rovnosť medzi mužmi a ženami stala skutočnou ako v zákonoch, tak aj v každodennom živote.
V rovnosti sme sa za posledné desaťročia posunuli, ale rozhodne sme ju nedosiahli.
V politike sa stále málo riešia témy, ktoré sú dôležité pre ženy, ich kvalitu života, zdravie, materiálne zabezpečenie a tak ďalej. Máme desať oblastí, ktoré chceme politicky presadzovať.
Poviem, príklady – veľkým problémom, o ktorom sa v poslednom čase veľa hovorí, je napríklad dodržiavanie práv žien pri pôrodoch.
Násilie na ženách a ich deťoch tiež tento štát komplexne nerieši, mnohé čelia násiliu a inštitúcie nie vždy dokážu správne reagovať a pomôcť.
Druhým veľkým cieľom je vytvoriť v Spolu – občianskej demokracii prostredie, ktoré podporí angažovanosť žien v našej organizácii.
Historicky nebola politika vnímaná ako vhodná pre ženy a tento stereotyp sa prekonáva len ťažko, preto je potrebné ženy povzbudiť, predstaviť sa im.
Do vnútra strany je tiež dobré, aby sme dohliadali na neformálne pravidlá fungovania. Samozrejme, všetci členovia a členky majú dobré úmysly a nikto nediskriminuje vedome, ale často nás k prostrediu, ktoré ženám nepraje, nevedome privedú naše zvyklosti.
Pomôžem si opäť príkladom – víkendové snemy.
Pri jednom výskume sa z rozhovorov so ženami-političkami ukázalo, že im v hlbšom angažovaní sa v ich strane vždy veľmi bránili víkendové stretnutia a večerné rokovania, pretože mali deti, o ktoré sa im vtedy nemal kto starať.
Musíme byť vnímaví aj voči ženám, aby sme ich neodrádzali spôsobom, akým fungujeme.
Ženskú organizáciu majú aj v Moste-Híd. Chcete s ňou spolupracovať alebo pôjdete pri spoluprácach v jednotnej línii vedenia strany? A s kým chcete spolupracovať?
Ženy Spolu budú plniť úlohu prostredníka medzi občianskou spoločnosťou, neziskovými organizáciami, vládou, inými ženskými organizáciami, predstaviteľmi Spolu a predstaviteľmi iných strán.
Budeme lobovať za vyššiu politickú reprezentáciu žien na všetkých úrovniach politiky, napríklad návrhom reformy fungovania NR SR alebo návrhmi reformy financovania politických strán.
Zaväzujeme sa budovať dobré vzťahy s ženskými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami na domácej aj medzinárodnej úrovni.
Je to opodstatnené, aby v liberálnej strane vznikala organizácia založená na rodovom princípe?
Vaša otázka je zaujímavá, pretože považujete združovanie sa na základe rodového princípu za niečo zvláštne až podozrivé. Položilo nám ju už viacero ľudí.
V demokracii sa pritom ľudia môžu slobodne združovať a hájiť svoje záujmy, tak prečo nie na základe pohlavia? Veď ženy objektívne čelia iným problémom, nie sme s mužmi rovnaké. Ale mali by sme si byť rovní.
Pri združovaní sa na základe veku alebo národnosti sa nikto nečuduje. Máme tu kresťanských dôchodcov, maďarskú platformu alebo mládežnícke organizácie, napríklad Mladých Spolu, ktorí nevzbudzujú prekvapenie, že chcú záujmy mladých ľudí presadzovať dovnútra svojich strán alebo zvýšiť počet mladých v politike.
Naše ideologické smerovanie je v otázke rovnosti irelevantné, pretože ženská organizácia má opodstatnenie v každej demokratickej strane. Historicky vznikali ženské organizácie skôr v sociálnodemokratických a socialistických stranách, ale dnes je myšlienka rovnosti pohlaví univerzálne prijímaná v západných demokraciách, kam ako Slovensko chceme patriť a patríme.
Slovenská republika má rovnosť ľudí na základe rasy, pohlavia, náboženstva, jazyku a ďalších vecí aj zakotvenú v ústave.
Poviem príklad – chceme patriť do európskej rodiny strán – Európskej ľudovej strany, ktorá združuje rôzne, skôr stredopravé a konzervatívnejšie strany. Pri vstupných pohovoroch sme pochopili, že od nás ženskú organizáciu dokonca očakávajú.
Zo ženskej organizácie vzišli aj významné pravicové političky ako Theresa Mayová, ktorá zakladala podobnú organizáciu Women2win v britskej Konzervatívnej strane.
Rovnosť mužov a žien, teda ich rovnaká hodnota, nie je pravicová, ľavicová, konzervatívna ani liberálna. Je univerzálna. Všetky strany majú o hlasy žien záujem, preto by mali byť schopné aj riešiť ich problémy.
Jedným z vašich cieľov je “presadiť rovnosť medzi mužmi a ženami tak, aby sa stala skutočnou ako v zákonoch, tak aj v každodennom živote”. Dosiahli ste ju už v Spolu? Budete mať napríklad rovnaký počet mužských a ženských kandidátov v budúcoročných parlamentných voľbách?
Určite sme ju nedosiahli a je to pre nás veľkou a dlhodobou výzvou. Prvým krokom k dosiahnutie tohto cieľa je úprimne si priznať, kde stojíme, a že s tým chceme niečo robiť. Polovičný podiel kandidátok sa ani nedá dosiahnuť mesiac po našom vzniku.
Slovenské politické strany, keď nechcú vyzerať pred voličmi a voličkami hlúpo, dva mesiace pred odovzdaním kandidátok panikária a zháňajú sa po nejakých ženách, pretože so žiadnymi dlhodobo nespolupracujú.
Nepoučia sa a po štyroch rokoch sa to opakuje, pred voľbami panika a hľadanie žien na kandidátku. Lenže potom tieto ženy prirodzene nemajú také postavenie v strane, ako by mali dlhoročné členky, čo si to odmakali.
Aj keď občas sa podarí vytiahnuť hore významný talent. Je to začarovaný kruh.
Toto chceme zmeniť, do dvoch rokov je interným cieľom Ženy Spolu, aby bolo na každej úrovni Spolu aspoň 30 % žien. V predsedníctve sa to už podarilo, ale rozhodne máme čo robiť na úrovni členiek a regionálnych koordinátoriek.
Potom bude z čoho vyberať kandidátky. Nepôjde to lúsknutím prsta, hoci poznáme mnohé schopné ženy, nevnímajú politiku ako pre nich vhodné prostredie.
Chceme im vytvoriť priestor na realizáciu, poskytnúť im mentoring, školenia a pomáhať si.
Verím, že uspejeme. Sama som so Simonou Petrík strávila roky cestami po Slovensku, aby sme ženy povzbudili v podnikaní. Je to podobný problém, ženy sa nevidia ako podnikateľky, tak ich treba povzbudiť.
Potom to prospeje im aj celej spoločnosti.
Aké sú vaše ďalšie priority?
Máme 10 oblastí, v ktorých je veľký priestor na zlepšenie, čitatelia si ich môžu prečítať tu https://stranaspolu.sk/zeny-spolu.
Prvou témou, ku ktorej ste sa vyjadrovali, bol návrh sprísnenia interrupčného zákona. “Nesmieme im dovoliť, aby si urobili zo zákona týkajúceho sa tiel a životov žien nástroj politickej kampane, ktorá má zakryť ich neschopnosť vládnuť. Ženy a rodiny ich nezaujímajú, chcú len zneužiť hodnoty, ktorým veríme, aby nás rozdelili.” To je veľmi citlivá téma, ktorá delí spoločnosť dlhodobo. Podstatu problému tvoria z filozofického hľadiska dva aspekty –kedy sa začína ľudský život a aký morálny status má ľudský zárodok, respektíve plod. Ako by ste tieto dva aspekty pomenovali z pohľadu liberálnej političky?
Presne ste pomenovali tú dilemu. Je potrebné vyvážiť právo ženy na kontrolu nad jej telom a právom nenarodeného dieťaťa na život. Je to veľmi citlivá téma a doslova ma šokovalo, ako bezhodnotovo dokáže v nej vystupovať politik, ktorý dekádu tvrdí, že je za zachovanie status quo, potom je ochotný úplne otočiť, navrhovať obmedzenia, aby o mesiac bol zase za status quo.
Je tu pekne vidieť, že túto koalíciu moje ani vaše hodnoty nezaujímajú, túto tému chceli len zneužiť, aby rozdelili spoluprácu koalície PS-Spolu s KDH.
Nenechali sme sa tentokrát rozoštvať a, prirodzene, opadol aj záujem vládnej koalície o túto tému.
Mňa v tom vašom citáte trochu ruší, že práve tieto dva aspekty prehliadate a tému beriete ako “týkajúcu sa tiel a životov žien”. Tých nenarodených detí sa to netýka?
Súčasnú právnu úpravu považujem za rozumný kompromis medzi týmito dvoma dôležitými právami a som preto za jej zachovanie. Nepočujem hlasy, ktoré by chceli uvoľniť túto legislatívu, len tie, ktoré by ju chceli sprísňovať.
Sprísnenie interrupcií z dielne ĽSNS neprešlo ešte minulý rok. Myslíte si, že v čase, keď prestáva platiť koaličná zmluva a strany začínajú hrať “na seba”, je väčší predpoklad na prijatie zmeny?
Súčasná situácia týkajúca sa interrupcií je táka, že ich počet každý rok klesá. Povedali ste to sám, ide o hranie na seba, politikárčenie a zahrávanie sa s osudmi ľudí.
Túto tému teraz politické strany zneužívajú na vytĺkanie kapitálu, pretože idú voľby. Treba o nej diskutovať v pokoji a na základe odborných argumentov.
V manifeste organizácie ma zaujala myšlienka: “Sme presvedčení, že je možné dosiahnuť stav v spoločnosti, kde sú šance na bezpečný, dôstojný a slobodný život rovnaké bez ohľadu na pohlavie.” U nás to tak nie je?
Bezpečný nie je, stačí sa pozrieť na štatistiku vrážd žien. Príliš mnoho ich umiera rukou partnera. Ak chcú ujsť, bezpečných domovov je stále málo a nie sú financované vždy stabilne, ale z rôznych grantov.
O dôstojnom živote tiež nemôžu hovoriť dôchodkyne, ktoré vychovali deti a dnes, keď zostali samé bez manžela, čelia chudobe, pretože majú kvôli starostlivosti o deti nižší dôchodok.
No a nakoniec slobodný život – akú slobodu majú rodičia, ktorí nedostanú miesto v škôlke? Jeden musí sedieť doma s troj- aj viacročným dieťaťom, ak nie sú bohatí a nemajú na súkromnú škôlku.
A väčšinou je to práve žena, ktorá na to doplatí. Potom zostarnú starí rodičia a opäť sa situácia opakuje – nie sú dostupné sociálne služby, tak sa o nich musí postarať žena. Štát si neplní základné povinnosti a služby.
S akými najhoršími rodovými stereotypmi ste sa stretli?
Hlúpych generalizácií a predsudkov máme okolo seba kopec, stačí si otvoriť bežný „ženský“ alebo „mužský“ časopis, sú to perly.
Napríklad predsudok, že muž sa nevie postarať o svoje dieťa tak ako mama, sa mi zdá veľmi zraňujúci a nespravodlivý. Tiež ma mrzí, keď si dievčatá v škole od pedagógov vypočujú, že „nemajú bunky“ na matematiku, fyziku, chémiu a podobne.
Stretla som sa bohužiaľ aj s ľuďmi, ktorí túto hlúposť ešte chceli podkladať pochybnými vedeckými štúdiami.
Aj v Bangladéši polovica študentov IT a technických smerov sú ženy, pretože vedia, že ide o povolania budúcnosti, ktoré im zaručia dobrý život.
Tento hlúpy stereotyp ničí záujem dievčat, vopred ich udržiava v nízkoplatených povolaniach a odkazuje im, že do tohto prostredia nepatria. Na škodu nás všetkých, celej spoločnosti, pretože stratíme mnohé talenty.
Naše ženy zarábajú stále menej ako muži, podľa posledných dát o dvadsať percent, za rovnakú prácu dosahuje 9 percent. Ako sa to dá zmeniť?
Legislatíva proti platovej diskriminácii je u nás prijatá, čiže ide skôr o nepriame opatrenia, ktoré by priniesli viac transparentnosti v odmeňovaní.
Potešilo ma prijatie nápadu Mira Beblavého, ktorý ustanovil povinnosť zverejňovať ponúkanú mzdu v inzerátoch, ktorá nemôže byť v uzavretej zmluve nižšia. Chráni každého uchádzača o zamestnanie, ale aj ženy pred špekuláciami.
Bráni tomu, aby sa priamo na pohovore táto platová úroveň podliezala. V SPOLU sme tiež predložili zákon, ktorý by zakotvil veľkým spoločnostiam a verejnej správe povinnosť zverejňovať na svojom webe priemerný plat na konkrétnej pozícii.
Samozrejme tak, aby toto zverejnenie neporušilo súkromie ľudí, preto by táto povinnosť mala platiť pre organizácie nad 50 zamestnancov.
To by zaručilo, že by si každý mohol odhadnúť, či mu neplatí spoločnosť málo. Je to univerzálne pravidlo, profitovať z neho budú všetci, nielen ženy.
Ako by ste definovali rozdiel medzi angažovaním sa v ženskej organizácii politickej strany a medzi ženskými združeniami typu Slovenka či Živena? Ako sa chcete od týchto združení odlíšiť?
Živena ako prvá ženská organizácia na slovenskom území pre ženy mnohé vybojovala, ale robila to zdola, osvetovou a vzdelávacou činnosťou.
Pomáhala im zmeniť život, ktorý im nevyhovoval – stať sa finančne nezávislou od muža, vedieť sa postarať sama o seba a svoje deti, odísť z nefunkčného manželstva, požadovať slušné zaobchádzanie na úradoch.
V 19. storočí bolo pre ženy spoločensky neprístojné sa verejne angažovať, vzdelávať sa, diskutovať, nebodaj podnikať. Ich miesto bolo doma a prípadne v kostole.
Líderky Živeny boli sčítané ženy, ktoré mali túžbu po všestrannom vzdelaní a osobnostnom rozvoji pre seba aj ostatné Slovenky, a to v slovenskom jazyku, čo bolo nevídané.
Na celom našom území nebolo v druhej polovici 19. storočia jedinej vyššej školy pre ženy. Ženy vychodili pár tried obecnej školy a skončili, pretože doma ich čakali domáce práce. Na gymnázium mohli ísť len chlapci.
Tiež panovala stereotypná predstava o ideálnom vzdelaní žien. Nečakalo sa, že by mohli byť napríklad lekárkami, ale za vrchol vzdelania bola považovaná napríklad znalosť cudzích jazykov a schopnosť pekne šiť.
Vďaka Živene, ich emancipačnej práci, Elene Maróthy Šoltésovej a jej neúnavnej snahe na Slovensku vznikla v roku 1919 prvá vyššia škola pre ženy.
Tieto organizácie zohrali nenahraditeľnú historickú úlohu, ale nemajú politické ambície, sú verné svojmu odkazu apolitickosti. Nadväzujú historicky na snahu o komplexný rozvoj žien, osvetu, vzdelávanie, sebarealizáciu zdola.
Obdivujem ich prácu, pretože stále fungujú, tento rok oslávili 150 rokov. My ako politická strana riešime pravidlá, zákony, regulácie, ktorými sa spoločnosť riadi, a naším cieľom je zmena pravidiel politickou cestou.
Uchádzame sa o získanie zdrojov na riešenie problémov, ktoré ženy trápia. Verím, že sa budeme dopĺňať.
