Američania zrejme organizujú mierové rozhovory v krajine, ktorá naďalej vybuchuje, a ich „mierový“ partner ďalej bojuje. Myslený je, samozrejme, Afganistan a Taliban, kde je síce „na stole“ dohoda, ale k výbuchom dochádza v Kábule aj inde. Zároveň Taliban označuje kábulskú vládu za „bábkovú“. Aká asi bude jej budúcnosť v nadchádzajúcom „vyrokovanom mieri“? Nastane vôbec ten „mier“?
O konkrétnom obsahu „mierovej dohody“ toho zatiaľ von veľa nepreniklo, takže by sme museli len hádať, na čom sa vlastne dohodli.
Z americkej strany sa hovorí o „odsune“ vojakov, po ktorom však v Afganistane ďalej zostane ďalších osemtisíc vojakov, čo vlastne žiadnym „odsunom“ v skutočnosti ani byť nemôže. Ale na druhej strane platí, že západné okupačné armády nedokázali Afganistan udržať, ani keď tam pred cca dekádou USA mali 117-tisíc vojakov plus jednotky z ďalších štátov NATO.
Z tohto pohľadu vlastne tých spomínaných osemtisíc vyzerá takmer zanedbateľne, ale aj tak sa mi zdá, že to – prinajmenšom pre niektoré krídla Talibanu – môže byť veľa.
A čo viac, americký „deep state“ sa proti odchodu z Afganistanu búri a CIA požaduje naopak posilnenie jednotiek a pokračovanie už 19 rokov trvajúcej okupácie. Márnej okupácie, pripomínam.
Čiže počkajme si a uvidíme, či Trump presadí svoje alebo či nakoniec dopadne ako v Sýrii, z ktorej už tiež pod tlakom Pentagónu a CIA odchádza-neodchádza druhý rok. Ale myslím si, že Afganistan – a koniec koncov aj Sýria – by mali byť z Trumpovho pohľadu vyriešené najneskôr pred prezidentskými voľbami v budúcom roku…
Donald Trump. Zdroj: TASR
A ako dopadne kábulská vláda? Myslím si, že afganská spoločnosť je silne previazaná, spojená mnohých kmeňovými, klanovými, etnickými a inými väzbami, a tak by sa mali o budúcnosť obávať napríklad tí najbrutálnejší dôstojníci vládnej armády alebo polície, ale viem si predstaviť, že mnohí úradníci a možno aj ministri si svoje vládne posty uchovajú aj do budúcna. Podľa princípu „podliak či hrdina, my sme jedna rodina“.
Američania si predstavujú, že Taliban, ktorý nemá ambície mimo Afganistanu, bude bojovať proti Daešu a al-Káide, ktoré im idú po krku inde. Je to správna kalkulácia? Zdrží sa nejaký talibanský kmeňový náčelník nenávisti k Amerike a odrazu sa z neho stane „spojenec“? A prečo nad tým nepremýšľal niekto už skôr?
Keby Taliban nebojoval práve proti Američanom, ale napríklad proti Rusom alebo Číňanom, s pokojným svedomím by sme ich nemali za teroristov, ale za národnooslobodzovacie hnutie. A oni v podstate ani ničím iným nie sú – chcú jednoducho vyhnať zo svojej krajiny všetkých cudzincov a basta fidli.
A presne z toho istého dôvodu budú bojovať aj proti iným cudzorodým prvkom, ktoré pre nich predstavujú Daeš alebo al-Káida. Cudzinci dovezení často s americkou pomocou.
Skrátka, pokiaľ Taliban bojuje proti Daešu, neznamená to automaticky, že sa stáva spojencom USA, ale presnejšie je skôr konštatovanie, že USA aj Daeš vníma veľmi podobne, teda ako votrelcov. A to ani neskúšam nahryznúť obrovskú tému, či USA naozaj bojujú proti Daešu alebo či ho len nevyužívajú na to, aby mohli v krajinách, ktoré si samy zvolia, „bojovať proti teroru“ a mať argument na ilegálnu a často časovo neobmedzenú vojenskú prítomnosť…
Salvini zle pochodil, tvrdia zástancovia EÚ. Salvini sa len preskupí a vyhrá budúce voľby, tvrdia jeho zástancovia. Kde je pravda? Sám šéf Ligy tvrdí, že pokojne môže bojovať mimo vlády proti všetkým, pretože je na to zvyknutý. Do akej miery sú pravdivé jeho slová, že „jeho“ vládu nadekrétoval Berlín? A čo sa dá teraz čakať?
Ako som už upozorňovala minule, taliansku vnútropolitickú scénu nesledujem nijako detailne, takže na vaše otázky odpoviem všeobjímajúcim „netuším“. Len mám pocit, že tá nová vláda Hnutia piatich hviezd a socialistov je taká nesúrodá zlátanina, ktorá nemôže dlho vydržať.
Myslím skrátka, že ich spája len averzia voči Salvinimu, čo je na fungovanie vlády, nehovoriac už o riadení štátu, podľa mňa veľmi málo. Aj keď by som nečakala, že sa rozpadnú pri prvej príležitosti, pretože tento vládny pokus je svojím spôsobom ich posledným – len čo by sa ich vláda rozpadla, pôjdu na smetisko.
Preto sa budú držať zubami-nechtami, aj keď cynik by povedal, že odďaľovaním Salviniho nástupu si v podstate len predlžujú povraz, na ktorom sa potom sami obesia…
Ten istý problém – prepadák alebo úspech – sa týka regionálnych volieb v Nemecku, ktoré ste sama minule označili za zaujímavé. A hovoríme o AfD. To, že razantne posilnila svoju pozíciu, ale nevyhrala, berú komentátori ako úspech. Že vraj ju systémové strany „zadržali“. Skutočne zadržali?
Pre nemeckú politickú scénu platí z mojej strany to isté, čo som už povedala o Taliansku, teda že ju nesledujem nijako podrobne.
Ale aj tak si myslím, že „zadržali“ je zbytočne triumfálny výraz. AfD jednoducho nevyhrala, čo môže síce niekto považovať za dôvod na oslavu, ale na druhej strane je tu, samozrejme, stále obrovské riziko, že čím dlhšie budú „tradiční“ kresťanskí demokrati so sociálnymi demokratmi (a v poslednom čase tiež so silnejúcimi a myšlienkovo veľmi pestrofarebnými Zelenými) vládnuť, tým viac sa budú problémy v spoločnosti prehlbovať. A AfD vo finále bude v ďalších voľbách o to silnejšia.
Zrútil sa Borisovi Johnsonovi brexit pod rukami? Môže jeho menšinová vláda vlastne britskému ľudu „zaistiť brexit“, ako stále opakuje? Má Johnson plán pre všetky situácie alebo je už jednoducho v…?
Johnson už mnoho vecí nemá vo svojich rukách, ale je to politický eskamotér, takže by som ho ešte neodpisovala. Inak je celý ten brexit a všetky tie ťahanice okolo fakt už len zúfalý kŕč. Vlastne je to veľa vypovedajúci obrázok o našej súčasnosti.
Boris Johnson. Zdroj: TASR
Čo povedať na kauzu „zakrytý a odkrytý Konev“? Sú občania, ktorí sochu bránia, extrémisti, ako hovorí starosta Prahy 6 Ondřej Kolář? Ten tiež tvrdí, že sochu je nutné odstrániť, pretože „krvavý zločinec“ Konev nestojí za emócie, ktoré víri. Vraj dokonca starostovmu otcovi, niekdajšiemu diplomatovi a teraz spolupracovníkovi Evropských hodnot, ľudia píšu, že mal pred rokmi použiť kondóm.
Na stavanie a búranie (alebo odstraňovanie) sôch sme tu u nás machri. Proti málokomu sme skutočne bojovali, proti málokomu sme sa skutočne tvárou v tvár vzopreli, namiesto toho sme naopak stavali sochy, ale len čo už nám po nejakej dobovej etape nič nehrozilo, tak sme sa zakaždým na tých sochách vybíjali. Ako keby zrušenie nejakej sochy fakt menilo dejiny.
Ale prepisovanie dejín je predsa, všeobecne vzaté, hlúposť. Pokiaľ neakceptujeme dejiny, aké boli, a vymýšľame do nich stále nejaké vsuvky a nereálne výklady, tak čo s nami? Fakt na niečom takom staviame svoju súčasnosť, nieto budúcnosť? Mimochodom, mám silný dojem, že to naše prepisovanie dejín druhej svetovej vojny sa môže skončiť fakt divne.
V rámci EÚ sa snažíme zatvárať oči pred oslavovaním reálnych nacistov v Pobaltí, aj keď snaživo zmasakrovali desaťtisíce Židov ešte pred príchodom nemeckej armády a oddielov SS. Petříček nedávno na Ukrajine fakticky akceptoval vojnového zločinca Banderu, že vraj je to ukrajinská záležitosť.
A v rámci tohto trendu už nehovoríme ani o Nemecku, ale o akýchsi neidentifikovateľných „nacistoch“, pričom súčasne pomaly, ale isto smerujeme k tomu, že najväčším zločincom druhej svetovej vojny bol Sovietsky zväz.
A na konci tohto myšlienkového procesu však bude logicky popretie holokaustu, pretože predsa „nacisti odkiaľsi“ nemohli byť horší ako ten Stalin a „Rusi“. Schválne, kto príde prvý s tým, že Červená armáda „oslobodila“ Osvienčim len preto, aby tam narýchlo mohla zakryť stopy svojich zločinov?
To bude bizarné, ale už k tomu smerujeme, keď sa tu dennodenne nálepkujeme a nadávame si do „náckov“ len preto, že má niekto odlišný názor. Vlastne tým však dennodenne bagatelizujeme hrôzy nemeckých zločinov. Môj starý otec si prešiel koncentrákom. Ten dnešný diskurz ma fakt uráža.
Na jednej strane pritom však chápem, že prepisovať dejiny je ľahké. To napríklad tresknete niečo o tom, že sa „Praha oslobodila sama“, od svojich sponzorov nadobudnete príslušný počet bodov, pred kritikmi si zapcháte uši a idete ďalej. Je to oveľa ľahšie, ako presvedčivo a uchopiteľne vysvetliť, ako bude vyzerať Česká republika povedzme za desať, dvadsať rokov.
A akú reálnu víziu má roztrieštená a prázdnymi frázami vyfutrovaná EÚ vo svete, v ktorom sa k moci derie Ázia?
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Každý si pre seba iste nájde niečo zaujímavé…
