Prvé dve otázky spolu súvisia, ale vezmime to chronologicky. Taliban mali pozvať na mierové rozhovory do Camp Davidu. To je samo osebe zaujímavé, ale k rozhovorom nedošlo. Jedna verzia je, že Trumpa rozzúril teroristický útok v Kábule, nechcel veriť, že takého „vyjednávacieho nátlaku“ je niekto schopný. A druhá klebeta hovorí, že rozhovory o mieri v Afganistane sabotoval John Bolton. Ako to asi bolo? A čo to znamená pre ten prekliaty Afganistan?
Trumpovo vysvetlenie, podľa ktorého mier s Talibanom zrušil pre jedného zabitého vojaka pri explózii v Kábule, mi – po 19 rokoch vojny a tonách mŕtvych – nepripadá uveriteľné.
A nezdá sa mi ani vysvetlenie, že „mier“ sa rozpadol preto, že talibanci chceli presný dátum úplného stiahnutia amerických vojakov, zatiaľ čo kábulský prezident Ghaní sa k tomu postavil negatívne, že by potom vraj vôbec nemalo zmysel rokovať o vnútroafganskom urovnaní.
Ale odkedy USA hľadia na názory bábkových vlád, ktoré si niekde vytvorili?
Zatiaľ najpravdepodobnejšia mi tak pripadá Trumpova obava, že by za svojich súčasných kriticky zlých vzťahov s médiami nedokázal odchod z Afganistanu „predať“ voličom ako „víťazstvo“; naopak, oživili by sa spomienky na Vietnam a porážku, čo z hľadiska znovuzvolenia nie je práve ideálne.
Donald Trump Zdroj: TASR
Čo to znamená pre Afganistan? Prinajmenšom v najbližšom čase sa zase bude bojovať naplno, talibanci už sa do toho pustili, postupujú znovu hneď v niekoľkých oblastiach naraz a niektoré analýzy tvrdia, že sú v súčasnosti najsilnejší za celé obdobie vojny, ktorá sa začala už v roku 2001.
Čiže nielen pre Afganistan, ale aj pre americké a iné okupačné jednotky vrátane tých českých to znamená, že sa bude umierať ďalej.
Johnovi Boltonovi prezident Trump oznámil, že „jeho služby už v Bielom dome nebude potrebovať“ (možno nie práve týmito slovami), a Bolton rezignoval. Médiá informujú, že prezidenta cielene sabotoval a že jeho ľudia sa s ostatnými v Bielom dome „nekamarátili“. Ako zhodnotiť „život a dielo“ Boltona, ktorého sa mnoho ľudí vo svete úprimne bojí, pretože by nejednu krajinu rád zrovnal so zemou?
Na nejaké zhŕňajúce hodnotenie „života a diela“ Johna Boltona je ešte asi skoro, pretože z funkcie v Bielom dome síce odchádza, ale v politike rozhodne nekončí. Obávam sa, že o ňom ešte budeme počuť.
Ale za deväť mesiacov po Trumpovom boku toho stihol veľa: sabotoval zbližovanie so Severnou Kóreou a prestrelenými požiadavkami dokázal zhatiť hanojský summit s Kimom, tlačil všemožne na útok proti Iránu, až ho musel Trump osobne zmravňovať, totálne nezvládol „zmenu režimu“ vo Venezuele, zabránil odsunu amerických jednotiek zo Sýrie, chcel v Afganistane bojovať „na furt“. Taký „veľký boriteľ“.
U nás by sme ho pokojne mohli volať „kazisvet“.
Samozrejme, je svojím spôsobom zázrak, že Trump s Boltonom po boku vydržal a nerozpútal žiadnu vojnu. Stále je prvým US prezidentom po dekádach, ktorý počas prvého mandátu ešte nemá žiadnu „svoju“ vojnu.
Po tom, ako od Trumpa odišiel minister obrany Mattis a „chief of staff“ Kelly, teda končí ďalší jastrab. Čo to znamená pre svet, hlavne pre Sýriu, Afganistan, Ukrajinu, Rusko, Severnú Kóreu alebo Venezuelu? Čaká teraz svet viac pokoja a mieru?
No, na upokojenie by som veľmi nestavala, pretože Bolton je síce preč, ale na jeho miesto už vraj mieri jeho dlhoročný zástupca, brat jastrab Charles Kupperman, a čo viac, Mike Pompeo, Mark Esper a ďalší jastrabi sú stále v administratíve.
Chcem povedať, že pádom jedného mena sa nič zmeniť nemusí. Síce formálne môže, pretože okrídlené politologické frázy už zase múdro hlaholia o tom, že si „Trump rozväzuje ruky“, konkrétne napríklad na zmiernenie sankcií proti Iránu, ale rozhodne nemusí.
A navyše, možno Bolton nepadol preto, že je to jastrab, ale preto, že je to neschopný jastrab. Veď sa od nástupu do funkcie sústredil na západnú pologuľu a vlani v novembri prehovoril o „tyranskej trojke“, čiže o Venezuele, Kube a Nikarague.
Ale nič nedosiahol: stačí si spomenúť, že v januári Washington uznal za hlavu Venezuely Guaidóa, potom uvalil proti Venezuele tie najtvrdšie, teda ropné sankcie a nakoniec v apríli dokonca usporiadal aj pokus o vojenský prevrat. A nič.
Guiadó je trápne zabudnutý a Maduro v Caracase ďalej vládne, pričom jeho podpora naopak rastie.
Čiže je celkom dobre možné, že „ajeťáka“ Boltona vystrieda niekto schopnejší. Súčasne však netvrdím, že americká zahraničná politika zostane vo vzťahu ku krajinám, ktoré ste menovali, rovnaká.
Trump nemá záujem o nekonečné zotrvávanie v Sýrii, vzhľadom na to, že sa plne sústredí na Čínu ako na svojho hlavného nepriateľa, môže mierne „zvoľniť“ vo vzťahu k Rusku, čo sa nutne dotkne aj Ukrajiny, najskôr si stále chce vydupať mierovú nobelovku nejakou dohodou s Kimom. Uvidíme.
John Bolton Zdroj: TASR
Mimochodom, dokonca aj ČT priniesla kratučkú správu, že panujú spory o pomoc Ukrajine medzi Bielym domom a Kongresom. Ako je známe, obe strany v Kongrese chcú byť tvrdé na Rusko. Čoho presne sa toto kolo konfliktu týka?
Neviem, čo máte na mysli. Hovoríte o tom, ako Kongres – pod zámienkou toho, že sa Trump snaží ovplyvňovať voľby v roku 2020 – začal vyšetrovať to, ako sa Trump snaží z Ukrajiny vymámiť informácie, ako tí z Kyjeva dodávali do štábu Hillary „zaručené tutovky“ o Trumpových neexistujúcich väzbách na Rusko a ovplyvňovali tak americké voľby 2016 v prospech Demokratickej strany? Strach z ovplyvňovania volieb tým, že sa prevalí, ako boli voľby ovplyvnené. Áno, to je dobrá šialenosť.
Chudáci ukrajinskí oligarchovia netušia, na akú stranu sa teraz majú postaviť.
Podpora Benjamina Netanjahua v prieskumoch pred predčasnými voľbami mierne slabne. A premiér oznámil plán obsadiť ďalšiu časť Západného brehu Jordánu. Čo majú tieto dve informácie spoločné? Chystá sa obsadiť územie tzv. židovských osád? A čo vlastne z palestínskych území zostane, keď Gaza je úplne zdevastovaná a Západný breh Jordánu do značnej miery zastavaný osadami?
Ďalšia anexia okupovaných palestínskych území je svojím spôsobom formalita a je otázkou, či premiérovi Netanjahuovi ešte môže priniesť nejaké body.
Palestínske územia sú roztrieštené, navzájom neprepojené, tvoria asi 10 percent z územia, ktoré kedysi Palestíne pririekla OSN, neustále (Západom) omieľané dvojštátne riešenie je už dávno pochované.
A voľby v tomto smere veľa nezmenia, pretože izraelská politická scéna sa síce medzi sebou háda pre vnútroizraelské problémy, ale v zásade sa zhodne na postoji k Palestínčanom.
Veď líder „modrobielych“ opozičníkov Benny Gantz teraz chodí a tvrdí, že Arabom by sa na Blízkom východe najlepšie žilo práve v Izraeli a že Palestínčania sú happy, že môžu byť okupovaní Izraelom.
Vlastne jedinou výnimkou je ministrana Merec, ktorá myslí koniec okupácie vážne, ale jej podpora neustále klesá, a tým, samozrejme, aj jej význam.
Benny Gantz Zdroj: TASR
Tak je jasné, ako vyzerajú zmeny v Európskej komisii, respektíve rozdelenie rezortov. Česká komisárka Jourová bude chrániť „právny štát“ a „základné hodnoty EÚ“. Je jej čo závidieť? Majú byť na ňu Česi pyšní?
Pyšní-nepyšní, to asi záleží na tom, ako kto vníma funkciu „hlavného ideológa“ v Bruseli. Osobne si však myslím, že práve o túto vcelku nevďačnú funkciu žiadna veľká bitka asi nebola, takže by som to až za taký veľký úspech asi nepovažovala.
Najskôr sa tá funkcia dá poňať dvoma spôsobmi: pani Jourová zavrie oči a bude sa tváriť, že neexistuje žiadny Macron, ktorý hovorí o konci západnej hegemónie a vyzýva na zbližovanie s Ruskom, že neexistujú žiadni spurní Poliaci a Maďari, že Salviniho Liga neustále silnie práve na popieraní tých „základných hodnôt“, že brexit so svojimi argumentmi len tak nikam nezmizne, že sa v Rakúsku znovu k moci nevráti Kurz, že v Nemecku silnie AfD práve predovšetkým preto, že odmieta tie „základné hodnoty“ atď.
Mohla by tak skončiť ako Biľak na konci totality, keď udržoval skanzen v chode a mlel stále tie svoje tézy o budovaní socializmu, zatiaľ čo v Moskve všetko borila perestrojka a polovica východných Nemcov už aj cez Prahu odišla na Západ.
Ale pani Jourová už predsa odmietla karhať Miloša Zemana za jeho „neuznanie“ Kosova, takže to berie očividne s nadhľadom.
Pretože keby tú ochranu „hodnôt“ a „boj proti dezinformáciám“ začala brať vážne, musí sa v súčasnosti a pri súčasnom stave roztrieštenej a neuchopiteľnej EÚ logicky zblázniť.
Věra Jourová Zdroj: TASR
Napríklad skvelý bulharský (a možno najzaujímavejší dnešný európsky) politológ Ivan Krastev hovorí, že žijeme v „zrkadlovom bludisku“ – chýba nám vnímanie jednotnej reality.
Predtým existovali fakty a každý mal právo ich nejako interpretovať, ale dnes už má každý akoby právo na vlastné fakty.
Nielen jednotlivé členské štáty EÚ si žijú vo svojich „priestoroch“, ale roztrieštené sú aj jednotlivé komunity a vrstvy vnútri jednotlivých štátov. Nikto neuznáva názory druhých a namiesto niekdajšej koexistencie alebo dokonca spolupráce sa začíname navzájom báť aj svojich blížnych.
V tomto strážiť nejaké „základné hodnoty EÚ“, nieto „bojovať proti dezinformáciám“ je fakt práca pre rasu.
Práca pre rasu, ktorá vo svojom dôsledku bude len na základe zákona o akcii a reakcii posilňovať všetkých, ktorým sa jediná povolená a navyše aj vnucovaná liberálna pravda zdá na život predsa len príliš tesná.
Zlý Viktor Orbán má podľa Financial Times zase „na rováši“. Chce posilňovať ekonomické vzťahy so Sýriou. Môže vlastne, keď Sýria je stále pod sankciami? A bol by v Európe prvý? A ako vlastne vyzerá iniciatíva Andreja Babiša, ktorý chce v Sýrii pomáhať deťom?
O opätovnom otvorení maďarskej ambasády v Damasku sa už nejaký čas šuškalo, teraz to maďarské ministerstvo zahraničia oznámilo oficiálne.
Budapešť sa tak od nového roku stane prvým štátom EÚ, ktorý svoje veľvyslanectvo v Sýrii znovu otvorí po tom, ako ho po vypuknutí vojny úplne zavrel.
Počas vojny tak v Damasku z EÚ pôsobili len veľvyslanectvá Českej republiky, ktoré zastupuje záujmy USA aj EÚ, potom ešte Rumunska, ktoré azda zastupuje tiež Francúzsko, a k tomu aj Bulharska.
A stavím sa, že návrat do Sýrie chystajú aj ďalšie štáty EÚ, pretože po odchode Británie z Bruselu zmizne hlavný presadzovateľ sankcií a tej najtvrdšej línie voči Asadovej Sýrii.
Keby som si mala staviť, tak podľa toho, koľko talianskych firiem – bez ohľadu na americké varovania a zákazy – chodí na damaský medzinárodný veľtrh, tipnem si, že prvým zo Západu bude Rím.
Čo sa týka Babišovho sirotinca, tak som niekedy na jar videla pozemok, ktorý tam pre svoj projekt už dostal, ale odvtedy nemám žiadne informácie, či sa niečo vôbec hýbe.
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Niečo zaujímavé sa celkom určite stane.
