Pamätáte si obdobný rozsah únikov informácií z otvorených spisov z vyšetrovaní, ako je dnes?
Nie. V takomto rozsahu to nebolo v žiadnom zo spisov medálne známych káuz. A tých bolo dosť. Možno je to vďaka celospoločenskému presahu, ktorý tá brutalita znamela. Určite to súvisí aj so spoločenskou klímou, ale to neznamená, že schvaľujem takéto úniky.
Predčasne uniknuté informácie môžu narobiť vo vyšetrovaniach paseku, môžu dať podozrivým čas na prípravu. Nechcem hovoriť, že bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská je podozrivá, obsah jej komunikácie s Marianom Kočnerom nie je známy, ale práve takýto únik informácií mohol spôsobiť neskoršie dohady, či telefón, ktorý jej odobrala polícia, bol naozaj ten, o ktorý mali vyšetrovatelia záujem. Súhlasíte? Ide o typicky priklad dôsledku?
Určite áno. Boli aj iné veci, keď došlo k zmareniu. Napríklad sa ukázalo, že nebude možné nájsť pôvodný zdroj. Toto je určite ten príklad, na ktorom môžeme poukázať na to, že to môže viesť k zmareniu ďalšieho prípadného trestného konania, respektíve k získavaniu ďalších možných vecí, ktoré ukázali, že ten dôkaz bude v konečnom dôsledku zmarený.
Na snímke M. Kušnírová a J. Kuciak Zdroj: TASR
Rozhodne to nie je v poriadku. Aj keď na druhej strane chápem záujem verejnosti. Taká formulka “nebudeme nič zverejňovať, lebo by to mohlo viesť k zmareniu vyšetrovania”, je síce sprofanovaná, ale je dôležitá z hľadiska trestného konania.
Je možné poskytovať informácie z takýchto spisov, ak s tým rodina poškodených súhlasí? Veľa sa hovorilo, že informácie z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej boli poskytované so súhlasom rodín zavraždených. Je to argument?
Poškodení či ich splnomocnenec majú právo nazerať do spisu. Hlavne splnomocnenec, ktorý je z prevažnej väčšiny trestný právnik, by mal vedieť zhodnotiť všetky skutočnosti. Aj to, že to ani im neprospieva, pretože keď sa to dokazovanie zastaví na mŕtvom bode, tak to nie je dobré ani pre poškodených, ktorí majú záujem na vyriešení trestnej veci.
Mali by však k tomu pristupovať opatrne aj pod ťarchou toho, že aj oni by mali mať záujem na vyriešení veci, a odhľaovanie ďalších osôb, ktoré na tom mohli mať podiel, môže vyšetrovanie zmariť.
Hovoríme o trestnom čine?
Máme trestné činy ako napríklad marenie spravodlivosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Ak by sa také niečo zistilo, muselo by sa to v trestnom konaní dokázať, že bola naplnená skutková podstata trestného činu. Nedá sa na to jednoducho odpovedať.
Mohla by sa naplniť skutková podstata niektorej z foriem súčinnosti s prípadnými páchateľmi, prípadne nadržiavanie, ale toto nie je ten prípad. Ale áno, máme takéto trestné činy, ktorých skutková podstata by pri takomto vynášaní mohla byť naplnená.
Na snímke L. Kurilovská Zdroj: TASR
Informácia je dnes tovarom, za ktorý sa platí. Dá sa tomu zamedziť, keďže je tam takáto motivácia?
Dalo by sa, keby sa to dialo či už zo strany orgánov činných v trestnom konaní, alebo operatívne. Tam by sa malo radikálne postupovať. Smerom k nim sú disciplinárne postihy a ak hovoríme aj o predávaní informácií, tak by mohla byť naplnená aj korupčná činnosť.
Kde je hranica verejného záujmu pri zverejňovaní takýchto informácií?
Tá hranica je veľmi tenká. Aj trestný poriadok počíta s tým, že verejnosť má právo na informácie. Len vždy je potrebné zvážiť, nakoľko je tá informácia taká, že verejnosť ju môže poznať a nezmarí trestné konania a získavanie ďalších dôkazov. Novinári niekedy majú vyjadrenia, že oni to vedia posúdiť.
Nie som si až taká istá, či vedia, že toto je informácia, ktorú potrebuje verejnosť. Alebo sa to na verejnosť dostať nemá. Tá hranica je naozaj tenká a ťažko posúditeľná. Najlepšie to vie posúdiť dozorujúci prokurátor, ktorý v tejto veci má prehľad.
Ako vnímate úlohu a postup novinárov v kauze Kočner na zverejňovanie Kočnerovej komunikácie v Threeme?
Keď sa na to pozerám ako profesorka trestného práva, môže to byť kontraproduktívne. Môže to spôsobiť, že proti tomu, kto by mal byť postihnutý v rámci iného konania, nebude dosť dôkazov. Ako občan mám možno pocit, že určité informácie by mali byť verejnosti sprístupnené.
Na snímke M. Kočner Zdroj: TASR
Je to ale tenký ľad. Niekedy aj zverejnená komunikácia môže byť zavádzajúca. Môžu byť zverejnené informácie, ktoré môžu byť chválenkárstvom, ale je to úplná blbosť, a potom to môže navodzovať nevôľu občanov.
Pamätáte si nejaký prípad, keď únik informácií do médií zmaril vyšetrovanie alebo dokonca súdny proces?
Viem o pár veciach, ktoré boli zmarené, ale netýkalo sa to mediálne exponovaných káuz. Viem o veciach, keď investigatívna novinárka trochu zmarila prácu.
Špeciálny prokurátor Kováčik naznačil, že zverejnené informácie zo spisu môžu v aktuálnych kauzách stratiť váhu dôkazu. Sú tieto obavy oprávnené?
Takto si to až nemyslím, ak ten dôkaz bude podložený inými dôkazmi a prokurátor to ustojí, tak sa nenazdávam, že si prokurátor povie, že o tom vie už celé Slovensko a nebude považovať dôkaz za dôveryhodný. Aj obsah komunikácie sa skúma, tehnicky aj obsahovo. Či ak niekto napíše, že sa neozve, lebo bude týždeň odcestovaný, či aj naozaj odišiel.
- Reklama -
