Malová vidí v referendách aj určitú manipuláciu zo strany politikov. “Politické strany a ich lídri v snahe získať podporu sami pre seba na nasledujúce voľby prišli s návrhom – poďme tento problém riešiť referendom,” povedala.
Voličom dávajú len možnosť za alebo proti
Malová si myslí, že väčšina voličov to tak aj pochopila, čo môže byť dôvodom nízkej účasti občanov. Zdôraznila, že žijeme v zastupiteľskej a nie priamej demokracii.
Volíme si politických zástupcov, ktorí by podľa jej slov mali byť schopní hľadať také riešenia, ktoré problémy občanov naozaj vyriešia. Dodala, že referendá istým spôsobom tiež polarizujú spoločnosť.
Voličom dávajú len možnosť za alebo proti. Podotkla, že referendum nie je prieskumom verejnej mienky. V súvislosti s účasťou na ňom nevidí zmysel ani v prípadnom znižovaní kvóra.
“Obávam sa, že krok týmto smerom nie je krok dobrým smerom,” skonštatovala Malová a poukázala na referendum o brexite a situáciu v Anglicku.
V niektorých krajinách inštitút referenda neexistuje
“Referendovú otázku by mal rozhodnúť čo najväčší počet ľudí. Pokiaľ tam nie je schopnosť iniciátora referenda zmobilizovať ľudí na referendum v dostatočnom počte, tak asi nemá zmysel ho robiť,” skonštatoval v tejto súvislosti Kerekes.
Poukázal na to, že v niektorých krajinách inštitút referenda neexistuje. Priblížil, že zákonodarstvo je oveľa komplexnejšie, ako len vybrať z možností áno či nie.
“To je ďalší problém referend, že na pomerne komplexné témy sa tam dá odpovedať iba kategoricky áno alebo nie, nedá sa tam vyjadriť postoj občanov inak,” povedal.
Neúčasťou sa hlasuje proti
V nízkej účasti na referendách vidí aj strategický aspekt. “Neúčasťou sa hlasuje proti,” poznamenal s tým, že ak niekto nesúhlasí s tým, o čom sa v referende hlasuje, tak naň jednoducho nepríde.
Na Slovensku sa už konalo niekoľko referend, jediné úspešné bolo referendum o vstupe do Európskej únie v roku 2003. V minulosti sa objavili aj politické snahy o zníženie kvóra pri referende.
Strana Sme rodina napríklad navrhovala znížiť ho z aktuálnych 50 na 30 percent, hnutie OĽaNO ho chcelo znížiť dokonca na 20 percent.
