Nemecko a ďalšie krajiny neriešia príchod migrantov, len ich prerozdelenie. Český generál vysvetľuje, prečo v dôsledku toho príde úplná katastrofa

0
Generál v zálohe Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR (Autor: Hans Štembera)

Pred dvoma mesiacmi zanikla rusko-americká Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ktorá zakazovala obom stranám zaradiť do arzenálu rakety odpaľované zo zeme s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Skončila sa po 32 rokoch. V podstate po pár dňoch po ukončení zmluvy už obe strany stihli uskutočniť raketové testy. Je v ohrození bezpečnosť celého sveta, ako sa okolo tejto témy diskutuje?

Myslím, že je to prehnané. Samozrejme, že jedna aj druhá strana demonštrujú svoje schopnosti v tomto segmente rakiet, pretože v minulosti sa také testy buď výrazne obmedzovali, alebo priamo zakazovali. Treba tiež uviesť, že tieto rakety dosahu od 500 do 5 500 kilometrov sú už umiestnené a na ne sa moratórium nevzťahovalo.

Išlo o rakety umiestnené napríklad na ponorkách, lodiach alebo vo vzduchu. Takže išlo viac-menej o demonštráciu schopností, ktoré obidva štáty majú. Nemali by sme to považovať za niečo, čo vyústi do nejakého rozsiahlejšieho ozbrojeného konfliktu.

Takže to podľa vás neznamená, že prvé udalosti od uplynutia zmluvy naznačujú, čo nás v budúcnosti čaká?

Išlo o demonštráciu schopností a možno aj o overenie technických parametrov, ale v zásade to neznamená, že by sme očakávali výrazné zhoršenie situácie, hoci má stúpajúcu tendenciu. Ale nejde o otázku rakiet stredného a kratšieho doletu, ale o otázku vzájomných vzťahov, ktoré narušujú iné veci, ako je napríklad situácia na Ukrajine a podobne.

Ruský prezident Vladimir Putin poslal list svetovým politikom vrátane predstaviteľov členských štátov Severoatlantickej aliancie. V ňom navrhol moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho dosahu v Európe. V európskych metropolách však podľa denníka Kommersant záväzok nevzbudil žiadne nadšenie, pretože Moskva podľa NATO už také rakety na svojom území má. Mala výzva nejaký zmysel? O čom to okrem jasnej nedôvery svedčí?

Predovšetkým, Rusko je obviňované z toho, že ako prvé porušilo tú zmluvu, o ktorej sa bavíme. Ide o známy prípad porušenia zmluvy zo strany Ruska, keď začali vyvíjať a skúšať raketový komplex Novator. Takže na strane európskych partnerov, ale aj Spojených štátov amerických a dokonca aj nečlenov Severoatlantickej aliancie je určitý stupeň nedôvery, pretože síce Rusi ponúkli, že povolia medzinárodný dohľad, ale to je maximálne všetko, čo je v liste uvedené.

Môže to byť síce začiatok pre nejaké rokovanie, ale na to, aby jednotlivé štáty vzali výzvu vážne – a to najmä superveľmoci, o ktorých sa bavíme, vlastniace raketové technológie, teda Spojené štáty, Čína, India, Pakistan, Irán a pravdepodobne aj Severná Kórea… Pokiaľ tieto štáty nebudú dohodu akceptovať, ide len o deklaratórne vyjadrenie, akési prianie, ale určite nie niečo, s čím by sa dalo seriózne počítať.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Keď sa na to pozrieme, ako vnímať vzťah medzi Ruskom a európskymi politikmi, pretože sa zdá, že sa vyhrocuje? Okrem toho dochádza k rastúcemu rozdeľovaniu na proruský a prozápadný. Ako to vnímate?

Aspoň ja tento trend chápem ako dosť nebezpečný a treba sa k nemu postaviť tak, že sa medzi sebou budeme baviť ako rovný s rovným a nebudeme ponižovať svoje postavenie. Ono to však platí obojstranne, pretože, ako vidieť, tak niektoré kroky Severoatlantickej aliancie Rusko považuje za kroky, ktoré ho ohrozujú.

A možno keby sa vykonali niektoré konzultácie už skôr, tak by nemuselo k takým nedorozumeniam dôjsť. Na druhej strane treba povedať, že tých provokatívnych a násilníckych gest počuť z Ruska oveľa viac.

A zase sa vrátim k neukončenému konfliktu na Ukrajine a Kryme, ale konfliktná je aj situácia odohrávajúca sa na Strednom východe, konkrétne v Sýrii. A demonštratívne cvičenia, ktoré v minulých rokoch prebehli, aj tento rok, ukazujú, že hoci Rusko na jednej strane ukazuje vôľu rokovať a hľadať riešenia mierovou cestou pri mnohých konfliktných momentoch s európskymi štátmi, ale aj so Spojenými štátmi americkými – tak vlastne paralelne s tým ukazuje svoje svaly, čo spochybňuje dôveryhodnosť vyjadrenia.

Rusko personifikujeme ako Putina. Chcem povedať, že Putin je síce hlavou Ruska, ale tam sa musí vždy hovoriť o celom tíme, ktorý vlastne vytvára režim, na ktorého čele je nakoniec Putin.

Hnutie SPD na čele s Tomiom Okamurom chce, aby Česko rozvíjalo vlastnú bezpečnostnú politiku, bez ohľadu na členstvo krajiny v NATO. „Hnutie SPD tiež žiada vznik vlastnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky ČR. V súčasnosti fakticky neexistuje a sme plne v rukách globalistov EÚ a USA,“ píše sa vo vyhlásení SPD. Ako hodnotíte zahraničnú politiku Českej republiky?

Zahraničná politika Českej republiky existuje a má stratégiu. Tá stratégia vychádza zo základných dokumentov, ktoré sú prijaté. Samozrejme – a to si môžeme myslieť tak či tak, že Česká republika by mohla hrať významnejšiu rolu v medzinárodnom meradle.

Osobne si myslím, že platí poučka, že štát v medzinárodnom prostredí je taký silný, aké silné sú tri piliere jeho moci. Ekonomika, politika a armáda. Tam si myslím, že by sme mohli nájsť viacero výhrad na adresu zvyšovania schopnosti Armády Českej republiky.

Na druhej strane by som nepovedal, že by Česká republika nemala žiadnu stratégiu v tejto oblasti, práve naopak. Mali by sme mať možno vyššie ciele. Mali by sme sa správať oveľa sebavedomejšie a že je to vo vzťahu k Rusku a k Číne úplne evidentné.

Keď jeden z predstaviteľov mesta Prahy povie niečo na adresu Číny a Číňania nás začnú šikanovať v súvislosti s nepodstatnými kultúrnymi aktivitami našich hudobných telies v Číne… Ale to sa týka aj Ruska. Vidíme rôzne nezhody a debaty okolo pamätníka či sochy maršala Koneva. Mali by sme si skrátka vytvoriť pozíciu, že budeme skutočne silný štát, v medziach, ktoré nám dáva náš potenciál. A tam si myslím, že možnosť existuje.

Opäť zosilnela diskusia okolo migrácie do Európy. Nemecký minister zahraničia Heiko Maas na návšteve Česka povedal, že krajiny Európskej únie, ktoré nechcú prijímať utečencov, by sa mali o to viac zapojiť do boja s príčinami migrácie. Postoj Českej republiky v tomto smere je stále rovnaký. Čo hovoríte na jeho vyhlásenie?

Sama ste povedali, že tie krajiny sa majú viac zapojiť do riešenia problému migrácie, ktorý vzniká niekde v Afrike. Myslím si, že Česká republika to hovorí už dlhší čas.

My sa bránime, aby sa na naše územie premiestnili utečenci, ktorí sa sem dostali rôznymi cestami – buď cez Turecko a Grécko, alebo cez Líbyu a Taliansko, alebo cez Španielsko. Ale vieme veľmi dobre, že pokiaľ týchto ľudí premiestnime prerozdeľovacím mechanizmom do Českej republiky, tak za nejaký čas aj tak utečú a budú sa snažiť dostať do Nemecka, Francúzska alebo Veľkej Británie. Pre nás to nie je riešenie a navyše ho považujeme za nebezpečné.

Naša politická reprezentácia niekoľkokrát deklarovala, že je ochotná investovať financie aj úsilie do štátov, kde sú zdroje migrácie.

Heiko Maas

Heiko Maas. Zdroj: TASR

Áno, spolu s Vyšehradskou štvorkou…

Áno. Ten problém je oveľa komplexnejší a nie je len tak jednoducho riešiteľný, pretože drvivá väčšina migrantov nepredstavuje migrantov z dôvodu vojnového konfliktu na ich teritóriu, ale ide o ekonomických migrantov. Pokiaľ sa nevyrieši celkové prostredie aj ekonomický rast životnej úrovne v Afrike a v štátoch ako Bangladéš, Afganistan a podobne, tak migrácia skrátka neprestane a bude sa neustále zosilňovať.

Kroky, ktoré robia niektoré štáty Európskej únie vrátane Talianska a Nemecka, teda že vlastne nebránia príchodu migrantov, ale viac-menej riešia až následný krok – ich prerozdeľovanie, tak v dôsledku toho zosilňujú prúd migrantov, ktorí vedia, že sa do Európy tak či onak dostanú. Ale Európa predsa nie je taká veľká, aby pojala desiatky miliónov migrantov z Afriky, to skrátka nejde. Navyše to musí mať sociálne dôsledky vrátane násilností a podobne. Problém je taký komplexný, že ho nemôže riešiť Európska únia, ale musí sa riešiť celosvetovo.

Ako v súvislosti s tým vnímate politické zmeny, ktoré teraz nastali v Taliansku?

Ešte je skoro hovoriť na túto tému, ale faktom je, že súčasná politická reprezentácia v Taliansku je ústretovejšia k migračnej vlne a k riešeniam v úvodzovkách v pozitívnom slova zmysle – to znamená migrantov priviezť na územie Talianska do nejakých zberných táborov a potom ich prerozdeľovacím mechanizmom posielať ďalej štátom Európskej únie. To je nesprávne, a pokiaľ to bude pokračovať ďalej, dôjde k ďalšej politickej kríze v Taliansku.

Minister Mass tiež podľa Lidových novín hovoril o tom, že sa tento rok v Stredozemnom mori utopilo už takmer tisíc ľudí, možno dokonca aj výrazne viac. „To je hanebné,“ uviedol. Podľa jeho slov treba ukončiť nedôstojné handlovanie so zachránenými ľuďmi. Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta sa rozhodli, že si budú priamo odoberať utečencov zachránených v Stredozemnom mori, a Maas vyzval členské štáty, aby sa pripojili. Kam teda tieto diskusie spejú?

To je práve zlé riešenie problému tým, že vytvárame akási očakávania. A pred chvíľou sme hovorili o Giueseppem Contem ako premiérovi Talianska, ktorý zase vzbudil predstavu, že je možné sa cez Taliansko dostať ďalej do Európy.

Giuseppe Conte

Giuseppe Conte. Zdroj: TASR

Takže keď vzbudíme pozitívne očakávania, tým viac migrantov a utečencov sa bude dostávať do priestoru Stredozemného mora a je jedno, či cez Turecko alebo cez Líbyu. Tým viac ľudí bude riskovať svoje životy a my tým vlastne čím ďalej, tým viac roztáčame ono kolo. Tí ľudia sú závislí od prevádzačov a mafií, ktoré vôbec nezaujíma, či posadia stovku ľudí na čln, ktorý nevydrží ani desať kilometrov na mori.

Skrátka bezohľadnosť týchto ľudí nepozná medze. Chcú vybrať peniaze a vôbec im nevadí, že tým ľuďom berú život, pretože pre nich nemá žiadnu inú cenu, ako inkasovať peniaze z pašovania. My sme schopní to ovplyvniť, pretože – čo sa môže stať veľmi ľahko, že sa napríklad prevráti čln, ktorý má päťdesiat, možno aj viac pasažierov na palube a množstvo obetí, ktoré evidujeme, je obrovské.

Mimochodom, dostávame migrantov do úžasne zlej situácie, keď sa dostanú na územie Európy. Pozrite, ako vyzerá preplnenosť migračných centier v Grécku, následne vznikajú požiare a ďalší ľudia prichádzajú o život. Nemôžeme považovať za riešenie, že sa na mori takzvane zachránia ľudia, privezú sa do európskeho štátu – je jedno, do akého – a potom sa tam s nimi zaobchádza rovnako brutálne a možno až na hranici ľudskosti.

To zase musí priniesť problémy, ktoré vyústia do radikalizácie ľudí, a také príklady poznáme z Francúzska aj z Nemecka.

 

- Reklama -