Pred pár dňami vláda schválila novelu zákona o Ozbrojených silách SR, ktorú pripravilo Ministerstvo obrany SR s cieľom rozšíriť účely vysielania príslušníkov Ozbrojených síl SR v súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich pre SR z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ste s ňou spokojný?
V podstate som spokojný. Novela reaguje na aplikačnú prax a skutočnosť, že sme už viac ako 15 rokov členmi NATO a Európskej únie.
Ja striktne rozlišujem medzi prípravou ozbrojených síl na použitie, teda výcvikom a samotným použitím ozbrojených síl. Ozbrojené sily nemusia byť použité na len na vedenie bojovej činnosti, ale aj na celý rad ďalších úloh.
Táto novela ich rozširuje a precizuje. Podstatné je napríklad vyslanie do predsunutej prítomnosti v Pobaltsku. Doteraz sme sa vlastne tvárili, že naši vojaci sú vyslaní na cvičenie. V skutočnosti boli vyslaní do predsunutej prítomnosti.
To, že súčasťou predsunutej prítomnosti je aj intenzívny integračný výcvik so spojeneckými a domácimi ozbrojenými silami, nič nemení na skutočnosti, že nejde o zahraničnú služobnú cestu s cieľom cvičenia.
V tomto prípade ozbrojené sily nie sú oprávnené viesť vojenské operácie bez ďalšieho mandátu od NR SR. Ale ide o plnenie iných úloh ozbrojených síl v súlade s mandátom NR SR. Novela umožňuje byť pri jeho definovaní konkrétnejší.
Obsahuje aj ďalšie úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Ak budete vo vláde, plánujete s ňou niečo robiť?
Pokiaľ budeme vo vláde, určite sa budeme snažiť zákon ďalej novelizovať tak, aby sme posilnili úlohu parlamentu v zásadných otázkach rozvoja ozbrojených síl.
Najmä v oblasti dlhodobých projektov vyzbrojovania presahujúcich rámec jedného volebného obdobia. Základné úlohy a smerovanie ozbrojených síl, a tým aj rozhodujúce kapacity a ich charakter, by mal určovať parlament.
Vláda by mala zabezpečovať rozvoj ozbrojených síl len v rámci mandátu od parlamentu.
V minulosti ste sa kriticky vyjadrili k tempu modernizácie našej armády. Napísali ste, že “ani zďaleka nie som jediný, kto vidí, ako katastrofálne končia ambiciózne plány na modernizáciu a revitalizáciu našich ozbrojených síl a to aj napriek jej všeobecnej spoločenskej podpore a radikálnemu zvyšovaniu rozpočtu.” Nedávno premiér Peter Pellegrini pozastavil veľké tendre v rezorte obrany. Ministerstvo obrany chcelo nakúpiť 80 osemkolesových obrnených transportérov za viac ako 400 miliónov eur či transportéry 4×4 za podobnú sumu. Ďalších 150 miliónov eur malo ísť na radary. Ako sa na to pozeráte?
Modernizácia ozbrojených síl sa nemôže zredukovať na bezhlavé nákupy a utrácanie peňazí.
Jej cieľom musí byť čo najúčelnejšie a najhospodárnejšie využitie dostupných zdrojov na vybudovanie či modernizáciu rozhodujúcich spôsobilostí ozbrojených síl. My predsa nechceme len plné sklady nejakej drahej techniky.
Chceme plne akcieschopné jednotky a útvary ozbrojených síl, ktoré sú schopné plniť určené spektrum úloh. Od vedenia bojovej činnosti po napríklad evakuáciu civilného obyvateľstva.
To znamená, že s nákupom techniky musí ísť ruka v ruke aj regrutácia personálu, výcvik a potrebná výcviková a obranná infraštruktúra. Na pozastavenie uvedených obstarávaní sme intenzívne tlačili spolu s kolegami z opozície.
Dôvodom boli vážne pochybnosti o troch pripravovaných projektoch za celkom 1,352 miliardy eur. Máme výhrady k transparentnosti, ale aj účelnosti obstarávania.
Teda, či obstarávaná technika naozaj napĺňa potreby armády a je ekonomicky výhodná a rozumná.
K čomu smerujú najväčšie výhrady?
Najväčšie výhrady máme k bojovým vozidlám 8×8 Vydra. Okrem netransparentnosti postupu máme celý rad ďalších výhrad, najmä k nárastu ceny oproti pôvodnému projektu SCIPIO.
Ale aj k bezpečnosti týchto vozidiel v prípade, že by boli obstarané pre ťažkú brigádu. Vozidlo nielenže nepláva, ako bolo pôvodne deklarované, ale nikdy neprešlo vojskovými skúškami s prídavným pancierom.
V skutočnosti je vhodné možno do ľahkej alebo strednej brigády, ale nie do prioritne požadovanej ťažkej mechanizovanej brigády. V prípade viacúčelových taktických vozidiel 4×4 súťaž preveruje Úrad pre verejné obstarávanie.
Nad podmienkami súťaže a v tomto prípade aj operačnými požiadavkami máme otázniky aj my. V prípade radarov najprv ministerstvo tri roky naťahovalo čas a zrušilo súťaž a teraz argumentuje časovou tiesňou a preto ide priamym zadaním.
Tento projekt je pritom asi naozaj naliehavý, ale časovú tieseň spôsobilo ministerstvo.
Vy ste to nazvali vyvažovaním obchodných záujmov…
Áno. Pre toho, kto sleduje dlhodobo dianie v tejto oblasti, je to najracionálnejšie zhodnotenie postupu vládnej koalície.
Obchody sa zasekli vtedy, keď ministerstvo obrany predložilo do vlády projekt Vydra, pričom úplne ignorovalo väčšinu pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania.
Tento materiál do vlády nespĺňal ani len základné administratívne požiadavky. Rezort obrany vyhodil už pripravený pôvodný projekt SCIPIO s poľskými partnermi, ktorý rozbehol ešte minister Glváč za Smer.
Vtedajší premiér Fico dokonca už podpísal aj predbežnú zmluvu s konkrétnou cenou s poľskou premiérkou. Národniari v tichosti, pod zámienkou údajného vývoja, pripravili prakticky identický projekt.
Namiesto s Poliakmi tentoraz s pôvodným výrobcom podvozku Patria a zrejme za podstatne vyššiu cenu. Podstatou celého riešenia je integrácia podvozku Patria (licenčne Rosomak) a slovenskej veže Turra 30.
Národniari len nanovo zopakovali už odskúšané riešenie na podvozok od pôvodnej fínskej firmy. Zvyšok boli drobnosti. Preto sa údajný vývoj „slovenského výrobku“ uskutočnil v zázračne krátkom čase.
Premiér najprv podmieňoval ďalšie obstarávania schválením strategických dokumentov. Ale toto leto zmenil rétoriku. Lenže ministerstvo obrany samo požiadalo o kontrolu ÚVO pri prvých pochybnostiach o súťaži na VTV 4×4.
Lenže VTV 4×4 nebola až tak „národniarska šálka kávy“ a sme tam, kde sme.
Podľa Jaroslava Naďa boli pripravované tendre netransparentné. Hovorili ste o tomto tendri vo všeobecnej rovine v tom zmysle, že súťaž má svoje riziká, ale je to najlepší spôsob obstarávania. Ako by ste postupovali vy?
Súťaž na VTV 4×4 – podľa publikovaných podmienok z mnohých kandidátov spĺňa všetky požiadavky v podstate len jedno konkrétne vozidlo.
Bez dôkladného vyšetrenia, možno aj za pomoci orgánov činných v trestnom konaní, nemôžem posúdiť, či niekto zámerne upravoval podmienky a špecifikácie, alebo len výrobca pripravil „geniálnu“ skladačku podľa už známych požiadaviek.
Čo by ste s tým spravili v praxi?
Ak by som bol ministrom obrany ja, tak túto súťaž by som rovno zrušil. Ozbrojené sily by som požiadal o nové a rozumné špecifikácie, pokiaľ možno v podobe operačných požiadaviek a základných obmedzení.
Ale definovať napríklad presnú dĺžku od – do je nezmysel. Rovnako ako ďalšie požiadavky, ktoré zbytočne predražujú techniku. V tomto prípade ide o dôležitú techniku, ale nie rozhodujúci zbraňový komplex pre bojovú silu armády.
Nepotrebujeme teda to najlepšie na svete, ale optimálny pomer cena/výkon. Vyhlásil by som medzinárodnú súťaž s poriadnou medializáciou a dostatočnou dobou na predkladanie ponúk.
Ako si počína pri nákupoch priamo minister Gajdoš?
V podstate väčšina toho, čím sa chváli Gajdoš, je v skutočnosti výsledkom obstarávania jeho predchodcu. Vrtuľníky Black Hawk, dopravné lietadlá Spartan, aj modernizované BPsV-M sú predsa obstarávania jeho predchodcu.
Gajdoš len preberá dodávky a platí faktúry. Jediné významné pôvodné obstarávania tohto vedenia obrany sú nadzvukové lietadlá F-16 Block 70/72 V a 25 ks húfnic Zuzana 2.
Ministerstvo sa výrazne finančne, vecne aj časovo odlišuje od schváleného Dlhodobého plánu, ktorý aj napriek uzneseniu vlády SR nakoniec ani len neprerokovala Národná rada SR.
Vláda nesplní hlavnú úlohu z programového vyhlásenia v oblasti obrany a to výstavbu mechanizovanej brigády.
Ešte pred rokom skritizovalo situáciu v našej armáde NATO, jedným z hlavných bodov kritiky bolo slimačie tempo pri budovaní ťažkej mechanizovanej brigády. Ako sme v tomto postúpili?
Ako som už naznačil, takmer vôbec. Zatiaľ nie je ani nádej, že to stihneme do roku 2030. Pritom mechanizovanú brigádu sme mali mať už teraz. NATO by nám maximálne zohľadnilo, že došlo ku zmene zo strednej na ťažkú brigádu.
Lenže my nemáme ani jednu, ani druhú. Z celého projektu sa v podstate pristúpilo len k obstaraniu 25 ks samohybných húfnic. To ale nebolo prioritou, ani to nedáva logiku.
Máme bojové jednotky, ktoré by toto delostrelectvo podporovalo?
Nemáme. Ale ani húfnice ešte nemáme. Lebo ministerstvo opäť postupovalo zvláštne. Po ukončení vývoja, vojskových skúšok, zavedení do výzbroje a zadaní zákazky vlastnej firme Konštrukta Defense, a.s., tá vlastne začína úplne odznova.
Konštrukta totiž po podpise zmluvy urobila akúsi súťaž, ktorou ale podstatne zmenila pôvodný projekt. Ak sa zásadným spôsobom zmenila konštrukcia podvozku alebo zbraňovej nadstavby, tak by sa celý proces skúšok mal zopakovať nanovo.
Neviem si predstaviť, že by sa toto vynechalo. Kto bude zodpovedný v prípade nejakej nehody, ak by došlo ku zraneniu vojakov, ktorým by bola dodaná neodskúšaná húfnica namiesto už zavedenej a zazmluvnenej Zuzany 2?
Pôsobenie SNS na rezorte obrany podľa vás nie je ani vlastenecké, “ani v prospech čo najlepšieho zabezpečenia vyváženého rozvoja ozbrojených síl pre potreby našej obrany“. Pomaly sa blíži koniec funkčného obdobia vlády i Petra Gajdoša. Ako by ste ho zhodnotili?
Je to obdobie premárnených príležitostí a narušenia dôvery občanov a spojencov. Aby som nebol len negatívny, bolo to aj obdobie zmeny vnímania obrany a začiatku modernizácie. Niečo z toho bolo objektívne alebo zdedené.
Na druhej strane to bolo obdobie neúmerného tlaku na jednostranné nákupy techniky namiesto vyváženého rozvoja spôsobilostí ozbrojených síl.
Autor: Ľudovít Kusal
