štvrtok, 16 júla, 2020
21.1 C
Bratislava
Úvod Aréna Predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní? Baránek: Riešil by...

Predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní? Baránek: Riešil by som to inak a toto by mal byť povinný údaj

Ako hodnotíte iniciatívu predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý chce predĺžiť moratórium na zverejňovanie prieskumov pred voľbami z terajších 14 na 50 dní?

Je to neštandardný krok, ale do istej miery je pochopiteľný vďaka tomu, čo sa tu dialo napríklad pred poslednými prezidentskými voľbami. Treba si pozrieť rozhovor s Adamom Znášikom, ktorý bol manažérom kampane Róberta Mistríka.

Otvorene v ňom hovorí, že prieskumy boli za čiarou. Kampaň nemôže byť založená na tom, že zo dňa na deň niekomu vyletia preferencia o desať-dvanásť percent. Alebo že sa to nejako kumulatívne nejakým spôsobom navyšuje.

Chápem tieto obmedzenia, túto obavu, lebo nevznikla z ničoho, ale na základe empirických skúseností. Je to niečo, čo v podstate narúša princípy demokracie. Ľudia sú veľmi ovplyvnení, napríklad v obave, aby sa ich hlas nestratil.

Neexistuje záruka zneužitia.

Nedávno som zachytil debatu, kde sa vyjadroval v opačnom smere poslanec SaS Peter Osuský, ktorému by neprekážalo zverejnenie prieskumu aj v deň volieb. Podľa neho to nedokáže zmiasť voliča. Aký je štandard v zahraničí?

To je druhá možnosť – úplne zrušiť embargo a nechať to “na voľno”. Koalícia sa priklonila k prvej možnosti. Mne ako majiteľovi prieskumnej agentúry Polis by neprekážalo, keby sme robili prieskumy do posledného dňa, aj v deň volieb.

Keď sa rátala percentuálna  odchýlka agentúr v čase, keď nebolo embargo, tak výsledky Polisu boli od roku 2002 najpresnejšie.

Stále sú však otvorené možnosti manipulácie bez toho, aby sme mali nástroje na kontrolu. Spoľahlivý nástroj neexistuje.

Ako by ste to riešili vy?

Ja by som to riešil inak. Nezavádzal by som embargá, nechal by som možnosť realizovať prieskum do posledného dňa a keď s tým majú politickí predstavitelia problém, čo do istej miery chápem, vytvoril by som referenčnú agentúru.

Napríklad verejnoprávnu, ktorá by nepodliehala komerčným vplyvom.

Tým pádom by nemohla robiť pre kandidátov a bola by nezávislá. Niečo podobné tu už bolo, ale nebolo to presne to, čo mám na mysli. Nevidím vo vzniku takejto agentúry problém a tam by už bola možnosť kontroly a porovnávania.

Keď hovoríme o prieskumoch predvolebných preferencií, aká je tolerovaná alebo vysvetliteľná štatistická odchýlka – ak ide o strany, ktoré sú jednými z lídrov? Ako je možné, že dva po sebe realizované prieskumy z posledného obdobia majú také odchýlky, že v jednom prieskume malo PS/Spolu 10,1 % a v druhom 12,7 percenta?

Je to možné, tam je štatistická odchýlka vyššia. Na štatistickú chybu existuje aj vzorec. Čím je to percento pre konkrétnu stranu vyššie, tým sa zvyšuje aj štatistická chyba.

Ak sa dolná a horná odchýlka štatistickej chyby prekrývajú, je to v poriadku.

Poviem príklad – ak je preferencia 12 percent, štatistická odchýlka sú dve percenta hore aj dole, čiže pásmo je od 10 do 14 percent.

Do akej miery môže ovplyvniť výsledky prieskumu fakt, že bol realizovaný na objednávku niektorej zo strán?

Nemalo by to ovplyvniť, pokiaľ je to zverejnené.

Mala by byť táto informácia súčasťou medializovaných informácií o pozadí prieskumu, rovnako ako obdobie zberu či veľkosť vzorky?

Mal by to byť povinný údaj, patrí to aj k štábnej kultúre a aj preto, aby sa eliminovali rôzne podozrenia či pri tom, kto to platí, nebolo prižmúrené oko. Prieskumy málokto robí zadarmo. Malo by to byť zverejnené, kto to zaplatil.

Môžu byť výsledky poznačené aj tým, že dnešné popredné strany, ktoré sú v ňom zahrnuté, nie sú parlamentné, respektíve vznikli len nedávno? Mám na mysli stálosť názorov voličov.

Môžu, nové strany majú nestabilný elektorát voličov na rozdiel od Smeru, KDH a podobne. Platí to pre každú novú stranu. O mesiac môžu mať úplne iné preferencie.

Veľká skupina strán je v pásme ohrozenia – pohybujú sa tesne nad, alebo okolo piatich percent. Mal by sa volič, ktorý sa pri výbere strany orientuje podľa prieskumov, tým zaoberať? Nie je to mätúce?

Veľká časť problémov s prieskumami je o tejto hranici. Politici to sledujú na desatiny percenta, či už sú, alebo nie sú v parlamente.

Predvolebný systém je dynamický systém a od 60-tych rokov minulého storočia vieme, že dynamické systémy sú neprognózovateľné.

Tým pádom je dnes zbytočné zaoberať sa tým, že nejaká strana má 3,5 percenta, keď voľby sú o niekoľko mesiacov.

Dovtedy sa to môže zmeniť. To zdôrazňovanie toho, že dnes má strana päť percent, je neadekvátne vzhľadom na to, čo som povedal, že systém je neprognózovateľný. A naozaj dnes má päť percent a môže skončiť s 15 percentami.

Tento konflikt treba riešiť zdôraznením, že ide o prieskum preferencií dnešného stavu, že to je situácia, ktorá platila v čase zberu a celé sa to môže radikálne zmeniť, čo sme napríklad videli v prípade Siete.

Agentúry, ale najmä médiá, by mali toto výraznejšie zdôrazňovať. Ľudí treba edukovať a keď sa prieskumy zverejňujú, malo by sa to zdôrazniť. 

Autor: Ľudovít Kusal

Do akej miery ovplyvňujú prieskumy o voľbách správanie voliča? Dá sa táto súvislosť merať?

Merať sa to nedá, ale predpokladáme, že ovplyvňujú veľmi. Prieskumami sa dá vyvolať až mediálna hystéria, čo sme videli v prezidentských voľbách, kedy Zuzana Čaputová zrazu vyletela na 50 percent a niektoré médiá sa toho chytili a vytvoril sa v tejto krajine virtuálny svet, v ktorom prebiehali voľby. Pritom tá realita mohla byť odlišná.

Nevieme ešte zhodnotiť, ako takéto informácie pôsobia v digitálnom svete, nemáme tú skúsenosť. To bude len otázka do budúcnosti, aby sme to vedeli vyhodnotiť.

 

Najstabilnejších voličov v prieskumoch má strana Smer. Je pre stranu, myslím vo všeobecnosti, výhodou, alebo nevýhodou takáto kontinuálna stabilita bez dynamiky?

V prípade Smeru je to výhoda. Je to signál, že strana je zastabilizovaná a pri tom všetkom, čo sa tu deje, tak ak si strana udržiava stabilnú pozíciu, je to pre ňu obrovská výhoda. Elektorát je stabilný a strana môže ísť, pokiaľ sa zase niečo nestane, do volieb spokojnejšie ako iné strany.

 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Korčok požiadal Britov, aby zohľadnili epidemiologickú situáciu v SR

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) požiadal britskú ministerku pre Európu Wendy Morton, aby Veľká Británia pri najbližšom prehodnotení cestovných zoznamov...

So sekerou na daňový úrad. Výsledkom sú štyria zranení

Muž so sekerou napadol vo štvrtok v severogréckom meste Kozani pracovníkov daňového úradu a štyroch z nich zranil. Traja z nich ležia...

Blanár dal Korčokovi za sto dní päťku

Predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Juraj Blanár (Smer-SD) ohodnotil prvých 100 dní ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) známkou nedostatočný....

Ruskí hackeri chcú odcudziť údaje z vývoja koronavírusovej vakcíny

Hackeri prepojení na ruské tajné služby sa pokúšajú ukradnúť informácie výskumným tímom, ktoré pracujú na vývoji vakcín voči novému koronavírusu. Uviedlo to...

Blaha reaguje na trestné oznámenia Nicholsonovej. Jeho právnym zástupcom je Robert Kaliňák

Poslanec opozičného Smeru-SD Ľuboš Blaha odmieta, že by obhajoval zločiny komunizmu, a avizuje právne kroky v súvislosti s trestnými oznámeniami europoslankyne Lucie...

Rekonštrukcia Krásnej Hôrky ohrozená nie je, ubezpečila Milanová po revízii výdavkov na kultúru. Heger hovorí o smutných zisteniach

Napriek tomu, že na Slovensku plynie do kultúry podobné množstvo verejných financií ako v iných krajinách, stále sú oblasti, v ktorých krajina zaostáva. Kultúrne...

Raši: Matovičova diplomovka je urobená najhulvátskejšie. Odstúpim. Hneď, ako splním všetko, čo som ľuďom sľúbil, reaguje premiér

Aktualizovaná správa Premiér Igor Matovič (OĽaNO) by mal pre kauzu svojej diplomovej práce odísť z funkcie. Ak tak neurobí,...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,951 +24 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,514 Infikovaných 409 Last updated: 16. júla 2020 - 18:07 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky