“Hrdinovia revolúcie z roku 1956 bojovali a obetovali svoje životy za slobodnú vlasť, ktorá je suverénna, ktorú neriadia cudzí, ktorá rozhoduje sama o svojom osude a hospodárstve, ktorú neriadia bábky, ktorej nikto nemôže diktovať, ako a s kým majú Maďari žiť, a ktorej nikto nemôže siahnuť na kultúru a národnú suverenitu,” cituje internetové vydanie denníka Magyar Hírlap z vyhlásenia Fideszu.
Vládna strana v dokumente zdôraznila, že Maďari nikdy nezabudnú na diktatúru internacionálnej ľavice, ktorá nasadila v Maďarsku svoje bábky a ktorá okupáciu prezentovala ako oslobodenie.
Na spomienkovom podujatí opozičnej ochranárskej strany LMP v I. budapeštianskom obvode spolupredseda strany János Kendernay zdôraznil, že aj dnes existujú revolucionári, ktorí kritizujú nespravodlivosti súčasného ekonomického a spoločenského zriadenia.
“Títo mladí ľudia nejdú do ulíc iba s obavami z klimatickej zmeny, ale chcú viac,” zdôraznil opozičný politik, podľa ktorého sa ich nenásilný boj týka hospodársko-politickej moci a elity, ktorá ovládla všetko.
Expremiér a predseda Demokratickej koalície (DK) Ferenc Gyurcsány pri presťahovanej soche bývalého premiéra Imreho Nagya, popraveného po revolúcii, kritizoval súčasného premiéra Viktora Orbána za to, že z Kossuthovho námestia pri parlamente presťahoval túto sochu rovnako, ako odtiaľ odstránil aj večný plameň revolúcie 1956.
Namietal, že o mučeníkovi revolúcie Nagyovi sa vládna strana Fidesz pri príležitosti výročia vôbec nezmienila. Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956.
K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali po rokoch stalinistického útlaku slobodu.
Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.
Po dvoch týždňoch sovietska Červená armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom takmer 3000 osôb zahynulo, 12.000 bolo zranených a okolo 200.000 utieklo na Západ.
Vykonštruovaný proces s vtedajším premiérom Nagyom a jeho spolupracovníkmi sa konal v dňoch 9. a 15. júna 1958 za zatvorenými dverami. Všetci boli odsúdení za zradu na trest smrti. Popravení boli 16. júna 1958.
Celkovo popravili po revolúcii 224 osôb.
