Uviedol, že ruskí poslanci vyzvú zahraničných kolegov v PZ RE, aby uznali, že liberalizmus je v kríze. Poznamenal súčasne, že predstavitelia európskych štátov po takejto výzve spravidla mlčia.
Podľa Volodina “mlčia, pretože nemajú odpoveď na to, ako ďalej”, a nemajú silu uznať, že Rusko a jeho prezident majú pravdu”.
Koncom júna ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre denník The Financial Times vyjadril názor, že liberalizmus sa už prežil. Zároveň dodal, že liberalizmus “má právo na existenciu”, ale nemal by dominovať.
Neskôr prezidentský hovorca Dmitrij Peskov vysvetlil, že liberálne myšlienky sú Putinovi naďalej blízke, ale je proti tomu, aby boli vnucované.
Nesúhlas s Putinovými výrokmi vyslovilo vtedy viacero politikov, medzi nimi aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý ruskému prezidentovi odkázal, že za zastaraný považuje autoritársky prístup k moci previazaný s kultom osobnosti a vládou oligarchov.
V októbri sa Putin k téme liberalizmu vrátil, keď vyhlásil, že krajiny Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) majú už po stáročia zavedené formy vzájomných vzťahov, ktoré sa líšia od liberálnych, a je potrebné ich udržiavať a rozvíjať.
“Nemám nič proti liberalizmu, ale máme svoje vlastné tradície, vlastné kultúrne formy interakcie, ktoré sme mali stáročia. Prečo by sme si to nemali vážiť, rozvíjať a podporovať?” uviedol Putin podľa agentúry Interfax na nedávnom summite SNŠ.
