Ešte pred týždňom ste o jednote v opozícii nechceli hovoriť, lebo ste nechceli narúšať krehkú jednotu. V stredu ste na sociálnu sieť napísali, že “do takejto chorej vlády nikdy nevleziete” – išlo o vašu reakciu na slová Miroslava Beblavého, že otázku registrovaných partnerstiev je potrebné prebrať už počas prvého roka prípadného vládnutia. Tak ako to je so spojením “jednota v opozícii”?
Každá politická strana by pred voľbami mala “ísť” za seba. Aby v tom ľudia nemali chaos, guláš, mačkopsa. Nech si tú jednotu robia, ako chcú. My ideme svoj program a po voľbách si sadnem s každým. Hotovo.
Chcem vedieť, aké sú priority, aké sú podmienky. Aj budem mať svoje podmienky a keď niekto s týmto príde, tak tam nebudem a pôjdem do opozície.
Podobne sa vyjadril aj Igor Matovič, že do takejto vlády s takýmto programom nevstúpi. A na margo jednoty v opozícii v rozhovore pre jedno médium povedal, že sa k nemu správal Michal Truban ako k “prašivému psovi”. Nie je to pre voličov opozície zneisťujúce, či ste schopní po voľbách zostaviť vládu?
Ako potom môžete veriť Trubanovi, keď sa takto správa k partnerovi? Je to problém. Nechcem za nich hovoriť, nechcem to hodnotiť.
Na dohodu s PS-Spolu v tejto téme sa spoliehal Alojz Hlina. Hovoril o tom, že sa neotvorí do roku 2022. Miroslav Beblavý hovorí o úplne inom postupe už v prvom roku, o slobodnom hlasovaní.
To je zrada.
No ako potom môžeme hovoriť o jednote, sám hovoríte o zrade.
To je zrada na kresťanskom voličovi.
Robíte si prieskumy medzi vašimi voličmi, v akej koalícii by vás radi videli? Prikláňajú sa skôr k spolupráci so súčasnými koaličnými alebo opozičnými stranami?
To sme si nedali urobiť.
Ale cítite, že sa stávate dôležitým jazýčkom na váhach?
To cítim.
K rokovaciemu stolu vás prizval až Richard Sulík. Vy ste to aj ostatným opozičným stranám vytkli, že vás nevolajú, ak idú protestovať, ale len keď im to vyhovuje. Máte pocit, že s vami kolegovia hrajú čistú hru?
Nemyslím si, že hrajú čistú hru. Vôbec nie, ja som im to aj vytkol. Došiel som tam preto, lebo ma zavolal Richard Sulík. Keby ma volal pán Truban, tak ani neprídem.
Richard Sulík nikdy do nás nekopal, nikdy nepovedal, že by s nami nespolupracoval. Vždy bol korektný. Tak sme prišli.
Stretnutie opozičných lídrov v sídle SaS Zdroj: TASR
Andrej Kiska doslova povedal: “Ak budeme mať málo hlasov, mali by sme byť pripravení prísť a požiadať pána Kollára o prípadný vstup do koalície. Je to lepšia alternatíva, ako keby mal vládnuť Smer.” Čiže, až keď budú mať málo hlasov. To je korektný prístup?
Nie, nie je to korektný prístup. To je na facku. Ja som to aj dnes (v piatok 26. 10.) povedal v TA3, budete to počuť v nedeľu, že je to na facku.
Do akej vlády by ste ešte nevošli? Čo je pre vás neprijateľné?
Do vlády s niekým, kto neuznáva holokaust, SNP, demokratické princípy.
Hovoríme o jednote v opozícii, pred nami je pripomienka k 30. výročiu Novembra 1989, ktorej sa vy na rozdiel od iných opozičných politikov nezúčastníte. Chcete si ju pripomenúť iným spôsobom. Prečo?
Áno, iným spôsobom.
Ale prečo nie s nimi?
To nie sú moji najbližší partneri. Na večeru idem so ženou, ktorá mi je sympatická, nie s takou, ktorú nemám rád.
Budete sa zúčastňovať ďalších spoločných opozičných akcií?
Nebudem.
Ani neprijmete pozvanie k rokovaciemu stolu?
Na každé rokovanie prídem, ale spoločné akcie nebudem podporovať.
Čiže pre vás je výnimočnosť strany minimálne rovnako dôležitá ako spoločný postup?
Rozhodne. Ľudia musia vedieť, koho volia. Čo im tá strana garantuje. A u nás ľudia vedia, kadiaľ cesta nevedie. A to sú imigranti, drogy, registrované partnerstvá, adopcia detí homosexuálmi… Tade nevedie cesta.
Autor: Ľudovít Kusal
