Posledná kniha, ktorú ste napísali, sa volá Českí judáši. Podľa názvu tam tak trochu tuším motív zrady. Prečo ste ju začali písať? Čím vás téma zaujala?
Naozaj, judáši sú v názve preto, že je tam obsiahnutá zrada. A najhoršia zrada, ktorá je vôbec možná, je podľa mňa zrada vlastného národa. V mojej knihe tak nájdete judášov, ktorí zradili český národ.
Ako ste judášov do svojej knihy vyberali?
Hlboko v histórii to bolo celkom jednoduché. Existoval český národ, ktorý mal svojich nepriateľov, napríklad Habsburgovcov a neviem koho všetkého ďalšieho. V tej knihe sú teda tí, ktorí sa dopustili zrady, a je ich tam dosť. Ako šla história, začalo sa už meradlo, podľa ktorého niekto mohol byť judášom, roztvárať ako záhradnícke nožnice. Vznikol už totiž istý uhol pohľadu, ktorým sa človek na to, čo sa deje, pozerá. Existovali tí, ktorí tiahli doľava, boli tí, ktorí šli doprava. A každý z nich to mal postavené inak. Z hľadiska toho, kto stál napravo, bol potom zradcom ten, ktorý stál na tej druhej strane. A tak to bolo v 20. storočí.
Nebojíte sa, že ste mohli niekomu tým, že ho do knihy zaradíte, trebárs ukrivdiť?
Snažil som sa nenadržiavať nikomu, a zvlášť, čo sa týkalo špiónov. Im som sa špeciálne v knihe venoval, a hlavne tým, ktorí škodili vlastnému štátu. Posudzoval som teda napríklad aj socialistických špiónov na západnej strane, a aj u nich záležalo jednotlivo na tom, kto a ako sa dal posúdiť, či bol tiež judáš, alebo nie. Zvolil som si k tomu svoje kritériá, podľa ktorých som postupoval. V úvode knihy som sa čitateľom dopredu ospravedlnil za to, že sa niekomu možno nebude páčiť, prečo je tam ten a nie je tam onen. Môžem vás však uistiť, že sú tam tí, ktorí zradili socializmus v prospech kapitalizmu a naopak aj tí, ktorí zradili kapitalizmu v prospech socializmu.
Keď ste načali tých špiónov. Spomínate tam napríklad aj známeho príslušníka socialistickej tajnej služby Josefa Frolíka, ktorý prebehol na Západ?
No, tak bez Frolíka by to nemohlo byť. Ale to sa bavíme až o poslednom období. Mám tam aj predvojnové veci, mám tam aj najhorších zradcov éry druhej svetovej vojny. Na prvej strane mám Moravca ako azda najhoršieho zradcu českého národa v dejinách vôbec.
Kto je podľa vás zradca?
Zradca je podľa mňa ten, kto zradil svoje presvedčenie. Ak niekto celý život pracoval pre socializmus a potom ho zradil, a utiekol na druhú stranu, tak je to zradca.
A čo keď zmenil politický kabát napríklad po roku 1989? Takých ľudí bola hŕba. Väčšinou to ospravedlňujú pragmaticky v zmysle: že by bez členstva v strane nemohli robiť svoju prácu.
Tí, ktorí prišli až po roku 1989, to už nie sú zradcovia. To sú prezliekači kabátov. Ale tí, ktorí stihli zradiť hoci aj štvrť alebo pol roka pred tým, ako bola takzvaná zamatová revolúcia, čiže prevrat, tak to sú zradcovia. A o tých tam píšem, a dosť.
Vy radíte k českým judášom aj sv. Václava. Ten je svätcom a patrónom českej zeme. Prečo ste ho tam zaradili? To chcete provokovať?
Ide opäť o uhol pohľadu, ktorý som si vybral. Náš národ sa, žiaľ, v poslednom storočí preslávil tým, že keď prišlo na najhoršie, stiahol chvost medzi nohy a dobrovoľne podľahol tomu, kto bol silnejší. Ale späť k Václavovi. Boli dvaja bratia. Ten, ktorý vládol, Václav, sa Nemcov bál a radšej im dával 300 volov a ja neviem, koľko hrivien striebra každý rok, aby ho nechali na pokoji. A bol by im to dával až do smrti. O čo sa postaral jeho brat, postaral sa o to, aby tá smrť prišla čoskoro. Zaujímavé je, že potom sa jeho brat Nemcom postavil počas niekoľkých rokov a dokázal ich všade poraziť. Počas niekoľkých rokov urobil z českého kráľovstva najsilnejší stáť v strednej Európe. Takže si myslím, že z môjho pohľadu môžem považovať cv. Václava za zradcu.
Kedy sa v českých krajinách zradilo najviac?
Povedal by som, že úplne najhoršie to bolo počas druhej svetovej vojny a v protektoráte, keď si z toho celý rad ľudí urobil niečo ako živnosť. Takže vtedy sme tu mali tisíce a tisíce zradcov. Prakticky nikto, kto chcel pomôcť napríklad partizánom, výsadkárom alebo komukoľvek, si nebol istý, či naozaj pomáha tým správnym, alebo pred ním stoja nastrčení agenti.
Boli historickými okolnosťami Česi zvádzaní ku zrade viac ako iné národy?
Ťažko povedať. Zaujímavé je, že aj za toho protektorátu najväčší zradcovia, ktorí u nás boli, neboli Česi. Najväčší zradcovia, ktorí narobili najviac zla, boli Ukrajinci alebo čiastočne Ukrajinci, ktorí ako hady na našej spoločnosti vyrástli v období prvej republiky a potom okamžite, keď bola príležitosť, sa dali k Nemcom.
Václav Havel počas novebrových udalostí v roku 1989 Zdroj: TASR
Spýtam sa trochu provokatívne. Tento rok oslávime 30. výročie Novembra 1989. Máte vo svojej publikácii o českých “judášoch” niekoho z ponovembrovej éry?
Nemám, pretože práve rokom 1989 som výpočet judášov v knihe ukončil. Poslední judáši, ktorí tam sú, sú tí, ktorí zradili vojenskú prísahu ako vyzvedači a to ako českí spravodajcovia nasadení v zahraničí. Niektorí z nich vtedy využili situáciu a prebehli na druhú stranu ešte v lete roku 1989.
Máte v tej knihe nejakého českého prezidenta?
Mám a nemám, jedného tam mám, ale mám o ňom len takú zmienku.
Ktorého?
Je to prvý český ponovembrový prezident Václav Havel. Ten v každom prípade medzi takých judášov patril.
Prečo Havel, symbol nežnej revolúcie, dlhoročný disident a politický väzeň?
Pretože dopustil, aby sa rozkradli republiku. Zmieňujem sa o ňom ale až v závere knihy.
Pre veľa ľudí je však Havel symbol. Prečo je pre vás práve Havel zradca?
Havel má pre mňa dve roviny. Napríklad súhlasím s tým, že na medzinárodnom poli pre novú republiku urobil nesmierne veľa a na Západe si ho veľmi vážili. Stretával sa s rôznymi americkými špičkami a podobne. Každý si však musí uvedomiť, že to bol obyčajný divadelník, viac-menej kulisár a skrátka nemohol mať dosť informácií o politike, ekonomike, peniazoch, financovaní. A keď o týchto veciach nemal ani potuchy, tak do toho jednoducho nemal hovoriť. To je jednoduchá záležitosť.
To, že do nich hovoril, z neho robí zradcu?
Áno, samozrejme, keďže ide o výsledok, ktorý preto vznikol. Rovnako tak to z neho robí aj amnestia, ktorú vyhlásil. Veď on pustil všetkých tých najväčších lumpov, za pár dní už boli za mrežami späť, a narobili hŕbu škôd. A potom tie strašné zásahy do vnútorného hospodárstva, ktoré by normálne vzdelaný človek v tomto odbore nemohol nikdy dopustiť, a Havel ich umožnil.
Na druhej strane mohol však Havel do tých vecí, o ktorých hovoríte, z pozície prezidenta výrazne zasahovať? Prezident má predsa len v českom ústavnom poriadku skôr formálnu rolu.
Práveže to mohol ovplyvňovať a úplne najviac zo všetkých, keďže celé Občianske fórum bola vlastne jeho záležitosť. A keď začínali, tak prvý výber členov Občianskeho fóra spočíval v tom, že to bol on, kto určoval, kto tam bude. A až od toho sa všetko ostatné odvíjalo.
Václav Havel ako symbol?
Václav Havel ako prezident prisahal vernosť Československej socialistickej republike. Spomínam si, ako vtedy stále opakoval, že nechce žiadny prevrat, že nechce prechod ku kapitalizmu, že chce normálne pokračovať v socializme a akurát teda s tou, ako sa hovorilo, ľudskou tvárou. Takže asi takto: ako víťaz prevratu 1989 bol Havel bezpochyby úspešný. No jeho vnútroštátna politika, a napríklad jeho politika so Slovenskom, to bola úplná tragédia. Skúste sa obyčajných Slovákov opýtať, ako ho milujú za likvidáciu celého zbrojného priemyslu. Havel urobil oveľa viac chýb, a veľkých chýb, ako dobrých vecí.
A Havlova historická rola? Je skôr negatívna alebo pozitívna z českého uhla pohľadu?
Čo sa týka vnútorného vývoja našej krajiny, myslím si, že prevažovali negatíva. A keď sa spýtate na Slovensku, tak sa nedozviete žiadnu slušnú odpoveď.
Čo Havlovi nasledovníci Klaus a Zeman?
Pozrite sa, niekto tú latku ponovembrových prezidentov musel nastaviť. A to bol ten prvý, teda Havel. Klaus bol v tom, čo urobil, oveľa horší v tom, že bol vzdelaný ekonóm a to rozkrádanie štátu pripustil. Poznáte to heslo, že nepozná špinavé peniaze? A Zeman podľa mňa bol zvolený národom a to už druhýkrát. Takže väčšina národa mu verí. Keď to vezmete po tejto stránke, nemám, čo by som k tomu viac dodal.
A November 1989?
K Novembru 1989 práve chystáme knihu. Nie je to len moja kniha. Vybral som si ako spoluautorov ešte niektorých významných historikov a ekonómov, ktorí boli čiastočne otcami toho aktu, ktorý sa na jeseň roku 1989 udial. Tvrdím, že to nebola žiadna zamatová revolúcia, ale že to bol jednoducho prevrat.
Prevrat? A kto ho urobil?
No, rozhodne to neurobili ľudia v uliciach, ktorí štrngali kľúčmi. Urobili to tí, ktorí to dlhodobo pripravovali.
Takže okolo toho bola nejaká, povedzme, veľmocenská hra?
Samozrejme. Veď Sovieti sa tým netajili už rok dopredu, že to chcú niekomu odovzdať. Napokon, prečítajte si to, keď to vyjde.
Autor: Jonáš Kříž
