„Máme mnohé atribúty slobody, ale napríklad pri spravodlivosti November 1989 nesplnil to, čo splniť mal. Ani jeden zločinec bývalého režimu nebol v skutočnosti potrestaný,“ povedal 67-ročný Budaj, ktorý je v súčasnosti poslancom opozičného protikorupčného hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
„Keď hovorím o spravodlivosti, tak nie z dôvodu, že ako politický väzeň túžim po pomste. Bez otvoreného pomenovanie viny sa nedá dospieť k poznaniu celej pravdy o minulosti ani k novej spoločenskej zmluve, v ktorej bude rozpoznané dobro od zla. Namiesto právneho a demokratického štátu máme zatiaľ iba hybridný štát,“ povedal Budaj, ktorý počas komunizmu roky pracoval ako kurič.
Podľa Budaja si ponovembroví politici niektoré záležitosti spojené so zmenou režimu príliš uľahčili, a to vrátane otázky nastolenia spravodlivosti.
„My dnes žijeme v krajine, kde nám mladí ľudia pripomínajú, že sme ani za tridsať rokov nevystúpili zo zóny, kde možno niekoho zabiť za to, že kritizuje mocných. Nevystúpili sme zo zóny, kde má zločinec v telefóne uložené mená vplyvných ľudí, a má takmer istotu, že ho ochránia,“ uviedol Budaj v reakcii na protivládne demonštrácie, ktoré po Kuciakovej vražde začali na Slovensku organizovať mladí občianski aktivisti.
Z objednania Kuciakovej vraždy obžalovali podnikateľa Mariana Kočnera, o ktorého kontroverzných podnikateľských aktivitách reportér písal. Po zverejnení prepisu komunikácie z Kočnerovho mobilného telefónu médiami vyšlo v uplynulých mesiacoch najavo, že Kočner mal kontakty na politikov i predstaviteľov justície a že sa zrejme snažil prostredníctvom úplatkov ovplyvniť rozhodovanie súdov.
Budaj uviedol, že protikomunistické mítingy v roku 1989 možno porovnať s minuloročnými mohutnými protivládnymi demonštráciami na Slovensku. „Mladí ľudia po tridsiatich rokoch zistili, že zamatová revolúcia naplnila iba niektoré svoje body. Tie bolestnejšie ani plniť nezačala alebo začala a nedokončila. Nepotrestané zlo sa začalo vracať a vracia sa stále beštiálnejšie. Je našou historickou šancou a povinnosťou pomenovať – a ?pokiaľ to ide, tiež napraviť – chyby Novembra 1989,“ povedal.
Ján Budaj ako líder nežnej revolúcie v roku 1989 Zdroj: TASR
Počas nežnej revolúcie stál Budaj pri vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), čo bola obdoba českého Občianskeho fóra. Ako predseda VPN sa usiloval o pronárodnú a protikomunistickú orientáciu hnutia. V roku 1990 odstúpil z volebnej kandidátky, keď sa objavili informácie, že jeho meno je v zoznamoch spolupracovníkov komunistickej tajnej polície ŠtB.
Spoluprácu s ŠtB Budaj poprel a postup ministerstva vnútra pri lustráciách VPN označil za intrigy federálnych politikov. Budajov zväzok z archívnych zväzkov po ŠtB zmizol, čo sa podľa Budaja nestalo v čase nezákonných skartácií, ale až po prvých slobodných voľbách po nežnej revolúcii. Budajovo úsilie o vyšetrenie tejto krádeže bolo zatiaľ neúspešné.
Autor: pas, čtk
