Čomu sa venujete po skončení mandátu europoslanca?
Vedenie Kresťanskej únie sa od volieb do EP stretáva každý týždeň, takže máme za sebou množstvo rokovaní, rozhovorov, triedenia myšlienok o našom následnom pôsobení. Okrem toho sa musím stretávať s množstvom ľudí, pretože posledných päť rokov som poriadne nebol na Slovensku. Potrebujem tieto kontakty obnovovať, preto mám týždenne viacero stretnutí.
Pýtam sa ľudí na názory a pohľady. To mi napĺňa dni a čas veľmi letí. Doma a na Slovensku som v podstate až od začiatku septembra. Mandát sa mi síce skončil v júli, ale následná administratíva ukončiť tamojšie päťročné pôsobenie ešte zabrala celé týždne. Musíte sa presťahovať zo zahraničia, realitke vrátiť prenajatý byt, na všetko sú termíny a tak podobne. To trvalo do augusta, keď som konečne šiel s rodinou na dva týždne na dovolenku.
Za Kresťanskú úniu, ktorú ste nedávno spoluzakladali, nakoniec nebudete kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Cítite sklamanie?
Zo života netreba byť sklamaný, len je to prekvapivý vývoj. Hneď, ako sa vôbec prvýkrát spomenulo pred istým časom, že budeme rokovať o spolupráci s OĽaNO, som okamžite povedal, že potom nemôžem kandidovať. Okrem nepríjemných situácií mi nesedel koncept OĽaNO, tak by to nedávalo zmysel.
Keď som v máji kandidoval do europarlamentu, množstvo mojich blízkych spolukresťanov v politike mňa ani Kresťanskú úniu verejne nepodporili, tak sme potrebné hlasy nezískali. Je zvláštne takéto veci zažívať. Poznám sa s nimi dlho a s nejedným aj súkromne, keď kandidovali oni, podporovali som ich verejne, ale oni mne toto nedokázali prejaviť.
Pred pár dňami som bol s jedným blízkym kolegom, dlho sme sa rozprávali o rôznych veciach, máme za sebou roky blízkeho kráčania v živote, ale ani on mi nedal podporu do EP. Je to také čudné, čo sa deje v politike, a napáda to osobné vzťahy, čo je mi ľúto. Iste, otvorene poviem, že ma nepotešilo, že som sa do europarlamentu nedostal, keď máte chuť pracovať, viete ako to beží, niečo ste rozbehli, máte množstvo spolupracovníkov, získali ste skúsenosti, veď je to päť rokov práce. Kto sledoval moje pôsobenie, vie, o čo som sa snažil, na čom všetkom som robil.
Ale nepodpora mojej vlastnej strany (pôvodné OĽaNO) bola taká mohutná, že som sa s nimi preto aj rozišiel. Proste vás to prestane baviť. Ale ďalších dôvodov bolo viac, hlavne keď došla nepochopiteľná podmienka od predsedu, aby som sa v prípade úspechu vo voľbách vzdal mandátu, čo som nemohol akceptovať. V samotných voľbách som si myslel, že moju prácu viac podporia blízki kresťania, no nestalo sa tak.
Nezískali sme nič a tým pádom máme slabšiu pozíciu pre voľby do NR SR. A keďže Igor Matovič “ctí pravdu a je za to, aby sa hovorila v politike za každých okolností a bez ohľadu na následky”, je konzistentný a jasne dal najavo, čo si o mne myslí, ako ma vidí. Potom je prirodzené, že sa hneď jasne vyslovil, že na kandidátke ma neakceptuje. Takže to chápeme rovnako, len to vidíme odlišne. Je to vlastne čarovné, k čomu v živote nechtiac človek dospeje!
Myslíte blog Igora Matovič o vás?
Áno, jeho skutočne úprimná výpoveď o mne. Keď ma takto vidí, samozrejme, mi nemôže chcieť zasa pomáhať do parlamentu, musí si zachovať integrálny postoj, nie? Je to logické. A čo mne ostáva? No nič než akceptácia. Ale musel som sa zaiste aspoň čestne obrániť, a o pár dní som napísal na jeho story svoju odpoveď. Pre základnú sebaúctu.
Ja som v EP za daných okolností, aké som s OĽaNO zažíval, robil to najlepšie, čo som vedel. Viem, že moja výpoveď nič nezmôže, je to štek do vetra, no nič iné mi neostáva, keďže on má vo voličskej a čitateľskej obci desiatky tisícov podporovateľov. Keď niečo povie a napíše, udáva tón a tvorí názory, na Slovensku to tak funguje. Ale ja som sa už v živote naučil, že nad takýmito vecami nemusím vyhrať ja. S Igorom Matovičom nebudem bojovať, kam by to viedlo…
Vaša KÚ a OĽaNO oznámili predvolebnú spoluprácu, podľa ktorej bude mať Kresťanská únia 15 miest na kandidátke OĽaNO a Anna Záborská bude číslo 4. Je to dobrá dohoda pre KÚ?
Je to pragmatická dohoda na základe nejakej ponuky, výsledok rozhovorov, rokovaní. Zabralo dlhé týždne, kým sme podobných návrhov dohôd a rokovaní prešli s niekoľkými stranami, parlamentnými aj tými mimo. Stále ľutujem, ako neústupčivo a povýšenecky sa k nám zachoval pán Hlina, a možno teda aj celé predsedníctvo KDH.
V európskej politike by si toto nikto nedovolil, šlo by o cieľ ako kresťanskí a konzervatívni ľudia byť silnejší. Z volieb do EP sme vyšli po KDH ako druhá najsilnejšia kresťanská strana a on naše ponuky a výzvy na spoluprácu s nami aj druhými odmietal, a neváham povedať, že aj vysmieval. Nedalo sa s ním rokovať o ničom, stále opakoval svoje požiadavky, aby sme sa rozpustili, môže tak akurát Škripek kandidovať a ešte Ronec a iný nikto… Dával nám potupné podmienky, ale viete, existuje hranica toho, čo sa už proste nerobí.
Dáva akoby najavo, že nikto iný tu nemôže praktizovať kresťanskú politiku, len značka KDH. A všetci šup! pod ich strechu. Neviem, či je to len pán predseda Hlina a či celé predsedníctvo, a či celorepubliková rada, a či všetci v KDH, ale je to prudký omyl a v tejto situácii spôsobil pokračovanie tohto rozdelenia. Treba si už konečne uznať, že toto je historický vývoj KDH.
Bola šanca na spojenie ako troch samostatných strán a práve KDH mohlo hrať prím. Podľa mňa by toto spojenie ľudia veľmi ocenili; dalo by nám to možnosť zostať sami sebou, možnosť sústredenej spolupráce, zachovať svoje dôrazy, ľudia by si mohli zakrúžkovať svojich favoritov a myslím si, že by sme získali celkom pozitívne percentá a mali by sme v budúcom parlamente výraznú pozíciu. Napriek úsiliu nestalo sa. KDH týmto rokovaním napísalo ďalší úsek politickej histórie.
Nakoniec dal KÚ výzvu Igor Matovič, nesprával sa tak, aby to bolo neprijateľné. Spravila sa dohoda a pre nás je zmysluplné, ak sa dostaneme parlamentu, aby KÚ mala toto zastúpenie. A zároveň toto môže byť čas a priestor na geografický a štrukturálny rast.
Prečo ste nešli do volieb samostatne? Všetci v KÚ ste boli za spoluprácu s inou stranou? V májových eurovoľbách ste získali takmer 38-tisíc hlasov, čo predstavovalo volebný zisk 3,85 percenta, to je slušné. Báli ste sa?
Existuje racionálna úvaha, že by sme vo februári 2020 potrebných päť percent nezískali. Nestihli sme od januára, keď sme vznikli, dostatočne stranu vybudovať. Od nášho počiatku v januári do volieb 25. mája nám dotiahnutie základných vecí zobralo veľa času. Nie sme ešte silná, zavedená strana. Voliči sa správajú racionálne, cítili by, že to sami nedáme a báli by sa prepadnutia hlasov.
Možnosť číslo dva bolo pospájať viacero podobne orientovaných strán a spolukandidovať ako nový subjekt. Takéto úvahy a návrhy narazili na rozdiely, ktoré sme neprekonali, a zlyhalo to.
Nakoniec tu ostala možnosť spolupracovať s parlamentnými stranami, ktoré cítia nejaký stupeň ohrozenia do budúcich volieb. Nakoniec sa z toho vyvŕbila táto dohoda s OĽaNO. Chceme sa angažovať v komunálnych voľbách v roku 2022 – to má zmysel, byť v krajine, prinášať myšlienky, ktoré sa snažíme preniesť do verejného života. V tom sa chcem angažovať. Postaviť sa na kandidátku nie je predsa jediná méta. Mám inú prácu, ktorej sa budem venovať.
Práve na to sa chcem spýtať. V KÚ sa chcete venovať regionálnym štruktúram. Aký cieľ si dávate v tomto smere a v akom čase?
Zdravá strana vyrastá všade tam, kde ľudia majú o jej program záujem. Chceme byť zdravou alternatívou ku KDH. KDH je dobrá strana, len jej pošramotený kredit z nej vyhnal množstvo ľudí. S týmto pánom predsedom a momentálnym predsedníctvom KDH sa nedalo dohodnúť na najzákladnejších veciach. A tak chcete vytvoriť iný subjekt.
Čo iné vám ostáva, ak chcete presadzovať kresťanské ideály a princípy v slovenskej a európskej politike? Množstvu ľudí to napáda, že je to nesprávne, ale nesprávne to nie je. Politika je o ponuke a keď je prijatá, je legitimizovaná. Je legitimizovaná voličskou základňou. Keby sme voličov nemali, boli by sme pochopiteľne delegitimizovaní, ale voľby do EP predsa ukázali niečo iné.
My sme to preukázali a Hlina bol nerozumný, keď sa nám vysmieval a odkopával nás. Nie je dobré, keď sú naše sily fragmentované a hovorí to opakovane aj Anna Záborská. Ale za dlhé týždne sa nám (s KDH) nič nepodarilo dohodnúť. Pre Alojza Hlinu zrejme “dohodnúť sa”, znamená prijatie jeho podmienok.
Hovoríte, že byť na kandidátke nie je všetko, jediná méta, ale dalo by sa to povedať aj tak, že ak by sa KÚ dohodla s niekým iným ako OĽaNO, aj vy by ste kandidovali?
Tam by nebola osobná animozita a problém. Ale tu je. Matovič ma nemôže chcieť a ja mu to nezazlievam. Rozišli sme sa. Aj mne by prekážalo kandidovať s neusporiadanými ťažkosťami. Bol som v NR SR, viem, čo je to za robota. Z parlamentu nemôžete odskakovať k inej práci, hoci to mnohí poslanci tak robia, no v skutočnosti nemáte čas na vnútrostranícky život.
To by sme sa museli zhodnúť v rámci vedenia KÚ, že mám kandidovať, že mám potenciál stať sa poslancom. Ale v takom prípade by mi to zobralo obrovský kus času a plne chápem, že by som buď musel pripravovať návrhy zákonov, sedieť tam, hlasovať, venovať sa tomu naplno, alebo by som to robiť nemohol a stretával by som sa s občanmi a budoval by som štruktúry strany.
Som laický kazateľ, viem, čo je to budovať sieť, čo to obsahuje. To sú hodiny práce, cestovania, prespávania po regiónoch. Buď jedno, alebo druhé. Ak by sme sa ale na tom, že mám kandidovať, zhodli vo vedení, tak by som kandidovať asi išiel. Ale treba pracovať v teréne, budovať stranu.
Matovič o vás v spomínanom blogu hovoril aj to, že nemáte témy, okrem holých žien v novinách. Takže vaša snaha budovať stranu od začiatku je aj odpoveďou pre neho?
Na tom jednoznačne vidno, že vôbec nepoznal moju prácu. Ani to mu nezazlievam. Keď niekto niekoho nemá rád, nerozpráva sa s ním, tak ako by sa oboznamoval s jeho prácou? Nejaký čas som smerom k nemu komunikoval, potom to prirodzene necháte tak. Po jeho šokujúcom blogu som sa modlil, Bože, zastaň sa ma proti takémuto náporu, čože ja spravím voči jeho výpovednej sile?
Keď on povie o mne, že som lúzer, tak 90 percent jeho fanúšikov si to bude myslieť tiež. Boh je však silnejší ako Matovič. Modlil som sa, nevedel som, ako sa mám obhájiť, len som vedel z Písma, že nie útočením. Potom som to nechal tak a zrazu prišla medzinárodná organizácia Votewatch s tým, že preskúmali pôsobenie slovenských europoslancov a mňa vyhodnotili v tom roku ako najvplyvnejšieho. Pre mňa toto bola satisfakcia.
A ak som podľa neho nemal témy, je mi to ľúto. Venoval som sa postaveniu kresťanov v Sýrii, vzťahom s Izraelom a množstvu ďalších vecí. Veď som poriadne počas mandátu ani dobre nespal, toľko som toho mal. A tu na Slovensku –ako vravím, nie je jedinou métou politickej práce môcť zasadnúť do kresla v NR SR. To by bolo nepochopenie, politika je aj práca s ľudom.
A čo hovoríte na jeho obvinenie, že ste sa nevenovali protikorupčným témam?
Asi o tom nevie. Čo iné si mám myslieť… Pred kampaňou či pri zvolení do EP sme o tom prirodzene hovorili, ale vo všeobecných termínoch. Veď to vždy bolo heslo tejto tejto skupiny – zabráňme politikom rozkrádanie. Lenže predseda na to nikdy nedal seriózne noty, len zbrklé nápady, ktoré nikto nedotiahol, nikoho tým nepoveril, nikto sa mi viac neozval.
Na snímke B. Škripek, zdroj: TASR
Aj som sa o to snažil, spolupracoval som s Veronikou Remišovou, pripravili sme päť podaní na OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) a podať jedno podanie na OLAF je dosť práce, a na to som predsa v tom EP bol, aby som s týmto úradom komunikoval. Ale keď vás strana ničím nepoverila, a bolo to tak preto, že jej predseda bol asi zaneprázdnený svojimi aktivitami, neudialo sa, čo sa mohlo vo väčšej miere.
Neviem čítať myšlienky ani predstavy, ale viem, že ma nikto nikam na spoluprácu nezavolal. A tak, aj keď sa snažíte, a niet odozvy, po čase robíte, čo sám vidíte za potrebné.
Je pre vás kresťanská platforma OĽaNO Odvážne dostatočne autentická?
Nuž, viete, to predsa malo vzniknúť vtedy, keď nás tam bolo kopec, nie keď sme takmer všetci postupne odišli. Následne to bolo látanie dier na vreci. Podľa mňa je to škoda a nevyhnutným výsledkom je existencia KÚ. Bez nedorozumení a nespolupráce v našich dvoch materských stranách by podľa mňa KÚ neexistovala, nebolo by treba, aby vznikla. Matovič ako líder si mal všimnúť, že takéto niečo v strane potrebné bolo, ale on je plne vyťažený svojimi témami.
Je šikovný, to sa mu nedá uprieť, ale nemal na to čas. Je to negatívum, ktoré on ako negatívum neberie a nechápe to tak.
Ako sa pozeráte na súčasné snahy opozície spájať sa alebo spolupracovať v nejakej forme pred voľbami?
Všetci by sme si želali, aby došlo k podstatnej, systémovej zmene. Doteraz sme však nevideli na našej domácej scéne ochotu takto spolupracovať. Teraz ten hrozný tlak odhaľovania korupčného správania politikov prináša takúto snahu. Na jednej strane sympatickú, na druhej strane je však otázka, či je tu politická zrelosť najmä nových opozičných subjektov, či budú schopné udržať predstavu o nejakej koaličnej budúcej spolupráci.
Dokážeme to? Nemám na to odpoveď ani istotu v tom, aj keď je to žiaduce. Azda existuje takáto možnosť, ale či je to viac túžba ako realita – to neviem.
