Nová právna úprava mala upraviť nakladanie s majetkom zaisteným najmä v trestnom konaní, ako aj v rámci medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach či v rámci daňového konania, výkonu medzinárodných sankcií a preukazovania pôvodu majetku.
Napríklad v trestnom konaní malo ísť o zabezpečenie odňatia majetku, ktorý je výnosom z trestnej činnosti, bol použitý na spáchanie trestného činu, zabezpečenie majetkových nárokov poškodeného alebo na účely zabezpečenia dôkazu.
Právnou úpravou sa tiež malo definovať, aký majetok je možné zaisťovať. “Pod majetkom sa rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti alebo peniaze vedené na účte a peniazmi oceniteľné hodnoty, okrem jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu, vyhoretého jadrového paliva a inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu,” píše sa v návrhu zákona.
Zákon nepočítal so správou majetku, ktorý prepadol v prospech štátu, čiže takého, ktorý bol skonfiškovaný. “V tomto prípade už nejde o správu cudzieho majetku, ale o správu majetku štátu, ktorá je regulovaná osobitnými predpismi. (…) Návrh zákona však upravuje postup správcu zaisteného majetku po tom, ako tento majetok prešiel do vlastníctva štátu tým, že prepadol v prospech štátu alebo bol zhabaný,” uviedli predkladatelia.
Nová legislatíva tiež mala upravovať, ako sa bude zaistený majetok spravovať, správcom malo byť Finančné riaditeľstvo SR. Správca mal zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne zabezpečiť, aby sa hodnota majetku zvýšila. Mal teda okrem iného včas uplatniť nárok na náhradu škody a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj priebežne sledovať, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky k zaistenému majetku. Finančné riaditeľstvo malo mať zároveň možnosť predať zaistený majetok s predchádzajúcim súhlasom dotknutej osoby.
S novou legislatívou malo súvisieť rozšírenie katalógu zaisťovacích inštitútov v Trestnom poriadku a novelizovať sa ňou mal aj Trestný zákon, a to rozšírením inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku určeného na páchanie trestných činov alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti.
Zákon mal byť účinný od 1. januára 2020 okrem niektorých ustanovení, ktoré mali byť účinné od 1. júla 2020.
