“Som presvedčená o tom, a to bol aj dôvod vetovania príslušného ustanovenia, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými Ústavou SR,” zdôraznila prezidentka v súvislosti s novelou zákona o volebnej kampani, ktorá počítala s predĺžením volebného moratória na prieskumy, ktorá zmenu zahŕňa.
Potláča politickú súťaž a je aj v rozpore s princípom právnej istoty
Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií. Dodala, že podľa nej potláča politickú súťaž a je aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Ak sa parlament nestotožní s jej pripomienkami a prelomí jej veto, využije svoje oprávnenie a podá návrh na Ústavný súd. “Zároveň požiadam Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tohto ustanovenia,” zdôraznila.
Čaputová vysvetlila, že podpísanie zákona by nebol správny krok.
Čaputová: V justícii sú aj hodnotovo správne nastavení ľudia
“Bolo by možné ho akoby podpísať a rovno ho poslať na Ústavný súd. Nemyslím si, že by to bol správny krok. Podpis prezidentky republiky pod zákonom znamená akceptáciu toho znenia a stotožnenie sa s jeho obsahom,” povedala s tým, že sa s návrhom nestotožňuje a vidí v ňom rozpor s ústavou.
Na otázku, či má dôveru v ÚS, odpovedala, že ju chce mať.
“Viem, že teraz čelíme procesu, dúfam, že sebaočisty justičných orgánov, osobitne. Ale viem, že v justičných orgánoch pracujú aj ľudia, ktorí sú schopní a hodnotovo správne nastavení,” tvrdí prezidentka.
Poslanci Národnej rady SR v závere októbrovej schôdze parlamentu odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani.
Odsúhlasili tak predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb. Zákon prešiel hlasmi Smeru-SD, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov.
Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti.
Čaputová si myslí, že Glváč by mal odstúpiť
Prezidentka na brífingu reagovala aj na podpredsedu Národnej rady (NR) SR Martina Glváča (Smer-SD).
“Myslím si, že by mal odstúpiť z pozície podpredsedu NR SR. Je to predsa len vysoká funkcia a pozícia, druhá najvyššia v zákonodarnom zbore,” skonštatovala Čaputová.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár po stredajšom stretnutí s Glváčom povedal, že strana podporí otvorenie prípadnej mimoriadnej schôdze na jeho odvolanie z funkcie.
Dodal, že poslanci Mosta-Híd pravdepodobne zahlasujú aj za jeho odvolanie, ešte sa však podľa jeho slov musia dohodnúť na poslaneckom klube. Glváč mal čeliť odvolávaniu už koncom októbra, poslanci však neschválili program schôdze.
Dôvodom na jeho odvolanie mala byť jeho údajná komunikácia s Marianom Kočnerom, ktorý je obžalovaný z vraždy novinára Jána Kuciaka.
Glváč po neschválení programu schôdze informoval, že svoje rozhodnutie oznámi čoskoro. Doteraz sa však nevyjadril. Opozícia už avizovala opätovné iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu na jeho odvolanie.
Predseda Smeru-SD Robert Fico nevidí dôvod na Glváčov odchod z funkcie. Deklaroval, že stojí za akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré Glváč urobí.
Údajnú komunikáciu medzi ním a Marianom Kočnerom cez aplikáciu Viber zverejnil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič. Tvrdí, že Glváč mal vedieť o viacerých kauzách Kočnera a že klamal o tom, že sa s podnikateľom od roku 2012 nestretol.
Glváč tvrdenia Matoviča odmietol, podal pre ne aj trestné oznámenie. Trval na tom, že sa s Kočnerom nestretol od roku 2012.
Rovnako poprel tvrdenia vyplývajúce z jeho údajnej komunikácie s Kočnerom, zverejnenej Denníkom N, o tom, že si s ním mal dohadovať biznis. Články o Threeme považuje za cielenú diskreditáciu jeho osoby a strany Smer-SD.
