“V ďalšom časovom horizonte sa Slovensko musí veľmi vážnym spôsobom zaoberať tým, ako bude financovať ďalej výstavbu dopravnej infraštruktúry, keďže ide o stavby, ktoré sú mimoriadne finančne náročné,” podotkla s tým, že pre SR sú významným spôsobom financovania aj európske fondy.
Zároveň poznamenala, že EÚ má záujem zmeniť pomer financovania infraštruktúrnych projektov. V súčasnosti bol podľa Cengelovej systém 85 % na 15 %, pričom v budúcom období Únia indikuje 50 % na 50 %.
“Toto bude pre nás znamenať vyšší tlak na verejné rozpočty, zároveň ale z daného balíka sa podarí uspokojiť viacero infraštruktúrnych projektov, pretože tie prostriedky sa rozdelia na viacero stavieb,” dodala.
V súčasnosti sú podľa jej slov v príprave strategické a metodické dokumenty, ktoré Slovensku umožnia čerpať v ďalšom programovom období od roku 2021 nový balík finančných prostriedkov.
“Aktuálne sme v intenzívnom rokovaní s Európskou komisiou (EK) aj spolu s ďalšími štátmi, ktoré sú takisto prijímateľmi prostriedkov z fondov EÚ o tom, aký veľký bude konečný balík, ktorý dostanú jednotlivé štáty a aké bude jeho cieľové zameranie,” priblížila Cengelová.
Slovensko musí podľa nej pri používaní prostriedkov fondov reflektovať priority, ktoré má EÚ. Snaží sa však rokovať o tom, aby boli zohľadnené aj špecifiká jednotlivých štátov.
“Samozrejme, nie je to direktívne nariadené, my diskutujeme a hľadáme najlepšie riešenia, ktoré sú optimálne pre tú ktorú členskú krajinu, a preto z pôvodného návrhu, kde malo byť 80 % nového balíka zameraného mimo cestnej infraštruktúry, sa snažíme vyrokovať iný podiel tak, aby boli zohľadnené špecifiká Slovenskej republiky,” zdôraznila štátna tajomníčka.
