Levoča, Raslavice i Zvolen. Združenie miest a obcí Slovenska predstavuje príklady dobrej praxe

    0
    Raslavice v zime: Na snímke kaštieľ v hornošarišskej obci, v ktorom údajne prespal jednu noc ruský cár Alexander I. (Autor: TASR)

    Celoročný jarmok v historických priestoroch prízemia mestskej radnice v Levoči úspešne nadväzuje na dávne trhy s ručne vyrábanými výrobkami, poskytuje priestor pre prezentáciu miestnych umelcov a zároveň vytvára most medzi minulosťou a modernou dobou.

    „Tá prvotná myšlienka vznikla v občianskom združení Kreatívny spolok, so zámerom sa stotožnilo aj mestské zastupiteľstvo a teraz už jarmok prevádzkujeme tretí rok. Stretávajú sa tam remeselníci, obohatilo sa aj využitie samotnej radnice, ktorú by sme časom chceli sprístupniť aj zo severnej strany,“ uviedol primátor Levoče Miroslav Vilkovský.

    Zároveň dodal, že jarmok má každoročne väčší ohlas u návštevníkov i samotných obyvateľov mesta.

    Obec Raslavice v roku 2015 založila sociálny podnik, reflektujúc na vysokú nezamestnanosť obyvateľov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, z ktorých 95 percent nemalo zamestnanie. Tréger v tomto prípade ocenil životaschopnosť projektu, ktorý zahŕňa starostlivosť o územie realizáciou poľnohospodárskej činnosti a rieši najdôležitejšie potreby svojich obyvateľov aktívnou tvorbou pracovných príležitostí.

    Portfólio služieb dopĺňa stavebná činnosť a autodoprava a podnik momentálne zamestnáva 74 obyvateľov naprieč jednotlivými obecnými aktivitami.

    „Podľa môjho názoru nerobíme nič extra výnimočné, pre nás je to bežná vec, venovať sa ľuďom, ktorí našu pomoc potrebujú. Mali sme veľmi vysokú nezamestnanosť a to bol hlavný spúšťač, aby sme s tým začali niečo robiť. Zároveň sme videli dieru na trhu v poľnohospodárskych produktoch a chceli sme občanom pomôcť nájsť si uplatnenie, pripraviť ich na ďalší pracovný život. Ďalším dôvodom je, že sme chceli zistiť, či sa dajú získať financie do samosprávy aj z nejakých iných zdrojov. Vďaka podniku si vieme zarobiť na nejaké investície v obci, a tak dokážeme lepšie fungovať,“ skonštatoval starosta Raslavíc Marek Rakoš.

    Ďalším z dobrých príkladov praxe je mesto Zvolen, ktoré v roku 2014 vybudovalo prvú komunitnú záhradu v areáli niekdajších kasární v časti Unionka, v spolupráci s Centrom environmentálnej výchovy Živica a rodinami zo sídliska.

    V júli 2017 tam pribudli vyvýšené zeleninové záhony ako súčasť projektu „Mestské včely“, kde sa pridala k spolupráci Technická univerzita vo Zvolene. Práve aspekt včiel vníma Tréger ako najpozitívnejšiu časť projektu.

    Kosenie lúk vykonávaných ručne vo forme pásov, v kombinácii so vyvýšenými zeleninovými záhonmi priamo pod oknami mestského sídliska, je podľa ZMOS unikátnym príkladom návratu k pôvodnému spôsobu obhospodarovania pôdy.

    Združenie zároveň upozorňuje, že naštartovanie projektu nevyžaduje veľké finančné vstupy, podmieňuje ho predovšetkým komunita nadšencov s chuťou pracovať. Jeho možné uplatnenie je tak reálne i v ďalších mestách Slovenska.

    „Ide o životaschopný projekt realizovaný v priestore, ktorý živý nebol,“ skonštatoval Tréger, ktorý je zároveň hodnotiteľom príkladov dobrej praxe.

    Projekt príkladov dobrej praxe ZMOS odštartoval vlani na jeseň a v súčasnosti ich už existuje 20, pričom prvým bola obec Muráň, ktorá piekla vlastné buchty.

    Tréger upozornil, že v regiónoch sú veľmi šikovní ľudia, hoci každá samospráva má svoje špecifiká. „Cieľom je, aby sa tieto pozitívne príklady dostali aj do iných obcí a miest, čo skvalitní život v nich,“ dodal na záver predseda ZMOS.

    - Reklama -