Ruský disident si v Prahe prevzal cenu a spustil: Vládne u nás KGB. Ale zmena sa blíži…

    0
    Vladimir Kara-Murza, ruský novinár a opozičný aktivista (Autor: ReproFoto: YouTube)

    Kara-Murza sa obzrel dvadsať rokov späť do minulosti a zaspomínal na deň, keď mu bolo jasné, čo bude znamenať vláda Vladimira Putina. Bolo to 20. decembra, ktorý je v Rusku takzvaným dňom čekistov – oslavou ľudí pracujúcich v tajných službách.

    Putin bol vraj vtedy, v roku 1999, premiérom a v tento deň na budove bývalého sídla sovietskej KGB odhalil pamätnú tabuľu Jurijovi Andropovovi. „Mužovi, ktorý túto tajnú službu vyše pätnásť rokov viedol, bol členom politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a krátko aj jej šéfom,“ uvádza.

    Bol to vraj človek, ktorý mal na starosti systém zneužívania psychiatrie proti disidentom, systém potláčania a zastrašovania kritikov komunistického režimu.

    „Po tom, ako toto urobil, nebolo už pre mňa otázkou, čo si o Putinovi myslieť. Ďalších dvadsať rokov bolo pokračovaním tejto politiky. V podstate vlády KGB. Putin je bývalý dôstojník KGB a obklopil sa rovnakými ľuďmi,“ dodáva Kara-Murza, ktorý bol poradcom niekdajšieho vicepremiéra a zavraždeného ruského opozičného politika Borisa Nemcova a sám dvakrát čelil travičskému pokusu.

    Vladimir Putin

    Vladimir Putin. Zdroj: TASR

    „Putinovi sa za krátky čas podarilo totálne zmeniť Rusko z nedokonalej demokracie deväťdesiatych rokov na krajinu s dokonalým autoritárskym režimom, čo stále trvá,“ pokračuje ruský politik Kara-Murza.

    Prezidentovi Putinovi sa končí súčasné prezidentské funkčné obdobie v roku 2024. Čo bude po roku 2024, si však Kara-Murza odhadovať netrúfa. „Som nielen politik, ale aj historik, takže viem, aké je zradné niečo v Rusku predpovedať na dlhý čas dopredu,“ odpovedá na otázku, či Putin zmení ústavu, aby mohol zostať a ďalej riadiť Rusko.

    Zdanie, že režim v Rusku je pevný a neotrasiteľný, podľa jeho slov často klame. Spoločnosť obvykle nie je na náhle zmeny a kolapsy pripravená, myslí si Kara-Murza.

    Ruská demokratická opozícia, ktorej je súčasťou, sa vraj snaží budovať základy občianskej spoločnosti, „aby sme na zmenu boli tentoraz pripravení“. „Snažíme sa, aby sa naši kandidáti dostali do politiky na miestnej úrovni a získali nejaké skúsenosti. Je, samozrejme, otázka, kedy a ako k zmene dôjde,“ je presvedčený opozičný politik.

    autor: nab

     

    - Reklama -