Hrnčiar v tejto súvislosti označil výroky poslancov OĽaNO za lži. Odmieta, že by sa mala chata premeniť na luxusný hotel a nevybuduje sa pri nej lyžiarske stredisko, ako tvrdilo opozičné hnutie. Poukázal na to, že k znečisťovaniu životného prostredia môžu prispieť aj samotní turisti. “Pre nápor turistov sme sa rozhodli vybudovať na mieste bývalej chaty modernú ubytovňu, ktorá bude chrániť životné prostredie a poskytovať služby modernej doby,” poznamenal.
Architekt Emil Krížo, ktorý sa podieľal na projektovaní rekonštrukcie chaty, priblížil, že účastník alebo klient v procese preverovania oslovuje okresný alebo krajský úrad.
Zdôraznil, že tento následne vyzýva ďalšie úrady štátnej správy a je na ňom, ktoré organizácie prizve ako poradné orgány, či už je to NP alebo Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR.
Krížo tiež vysvetlil, že proces posudzovania EIA nie je slobodná vôľa investora alebo architekta. Nariaďuje ho podľa jeho slov príslušný orgán, ktorý posudzuje, či je na túto lokalitu alebo stavbu potrebný.
Projekt rekonštrukcie chaty podľa jeho slov v súčasnosti nespadá do procesu EIA. ŠOP SR aj Hrnčiar už v septembri uviedli, že chata sa nachádza vo frekventovanom území.
Poslanci OĽaNO v utorok (10. 12.) informovali, že chata je vzdialená asi 28 metrov od národnej prírodnej rezervácie v piatom stupni ochrany prírody, kde je vylúčený akýkoľvek zásah človeka.
Zo živočíchov sa podľa hnutia v tejto oblasti vyskytujú druhy ako napríklad rys ostrovid, medveď hnedý, tetrov hlucháň či myšovka vrchárska. Vyzvali preto šéfa envirorezortu, aby neignoroval odporúčania ochranárov NP Malá Fatra.
Rovnako ho požiadali, aby nariadil vykonanie posudzovania vplyvov projektu na životné prostredie, tzv. EIA.
To, že sa v oblasti v bezprostrednej blízkosti nevyskytuje hlucháň hôrny a že ide o veľmi frekventované miesto v septembri potvrdila aj ŠOP SR.
Rekonštrukcia chaty v navrhovanom rozsahu nemôže mať podľa Štátnej ochrany prírody negatívne vplyvy na biotopy.
