nedeľa, 12 júla, 2020
14.4 C
Bratislava
Úvod Aréna Šok. Politológ Sokol o zákulisí britských volieb. Johnsonovi vraj držali palce aj...

Šok. Politológ Sokol o zákulisí britských volieb. Johnsonovi vraj držali palce aj v EÚ. Teraz to pôjde rýchlo

Je to tak a vlastne sa ukázalo, že Veľká Británia zažila víťazstvo konzervatívcov na čele s Borisom Johnsonom. Hovorí sa o tom, že Briti povedali brexitu áno a majú už dosť predlžovania. Čítate výsledky volieb rovnako?

Určite. Briti povedali, že už nechcú ďalšie dohadovanie, a zvolili toho najsilnejšieho na scéne, aby brexit doriešil, a to je teraz Boris Johnson. Navyše, samozrejme, povedali áno brexitu, ktorý bude podľa podmienok vyrokovaných s Európskou úniou, naopak nepodporili brexit bez dohody, ako ho chcela strana brexitu.

Boris Johnson

Boris Johnson. Zdroj: TASR

Celkovo je výsledok volieb dosť prekvapivý aj pre konkurentov Borisa Johnsona. Ako je možné, že je rozdiel taký? Je to náladou britskej spoločnosti, ktorá panuje pre brexit?

Myslím, že sú tam minimálne dva okamihy. Jedným je brexit a snaha zdanlivo nekonečnú debatu už ukončiť a ukončiť ju variantom brexitu. To je jeden motív volebného výsledku.

Druhý je extrémne nepopulárna osobnosť opozičného lídra labouristov Jeremyho Corbyna a jeho program, ktorý bol naozaj veľmi silno ľavicový. Podľa toho, ako sa voľby skončili, sa ukázalo, že pre časť voličov, ktorým sa prístup Johnsona k brexitu nezdal ideálny, bol však väčším strašiakom veľmi silno ľavicový Corbyn, ktorý by mohol uskutočňovať svoje plány volebného programu.

Jeremy Corbyn

Jeremy Corbyn. Zdroj: TASR

Takže tieto dva motívy sa nakoniec spojili a priniesli Johnsonovi víťazstvo na najvyššej hranici toho, čo sa očakávalo. Teda drvivé víťazstvo.

Staronový premiér Boris Johnson vo svojom príhovore povedal, že 31. januára už nebude žiadne keď, keby alebo ale a k brexitu dôjde. Je to podľa vás reálne?

Politicky áno. Musíme si pamätať, že Boris Johnson už to raz sľuboval, že radšej zomrie v priekope, ako by umožnil odklad brexitu na konci októbra. Ja hovorím politicky áno, nič tomu nebude brániť v britskom parlamente, nebude tomu nič brániť na britskej politickej scéne, ale sú úvahy, či sa stihne všetko zariadiť, procesovať zákony a vyhlášky.

Zrejme bude v najbližších dňoch zasadanie parlamentu, aby sa všetko stihlo. Je malá pravdepodobnosť, že by sa to technicky nestihlo, ale Johnson zase toľko investoval do svojho piatkového prejavu pasážou, že nebudú žiadne ale, keby a keď a že urobí všetko, aby sa to podarilo… Predpokladám, že skutočne 31. januára o polnoci dôjde k odchodu Británie z Európskej únie.

Výsledok volieb určite nie je priaznivý ani pre Brusel z toho pohľadu, že Briti skutočne chcú naplniť výsledok referenda pred viac ako tromi rokmi a odchod uskutočniť. Ale tie rokovania sú komplikované po celý čas. Bude aj teraz Európska únia komplikovať naplnenie brexitu?

Myslím, že nie. Rôzne kuloárne informácie, najmä ktoré čerpám z britských médií, hovoria, že vyjednávači na strane Bruselu si vo štvrtok priali čo najväčšie víťazstvo Borisa Johnsona, aby sa skončila neistota.

Dnes už je to na strane Bruselu tak, že hoci si brexit väčšina asi nepraje, tak nechcú preťahovať situáciu, nech je v tom jasno. Myslím, že sa obe strany veľmi rýchlo zhodnú, pretože obe majú teraz rovnaký cieľ – 31. januára. Inak už nie je priestor robiť nejaké obštrukcie, ale nemyslím si, že by na tom dvadsaťsedmička ešte mala záujem.

Prečo to teda trvalo tak dlho? Bolo cieľom Európskej únie tomu zabrániť, predlžovať to úmyselne, aby odradila ďalšie štáty, ako tvrdia jej odporcovia?

Podrobne tri a pol roka sledujem situáciu na strane Británie a mám pocit, že aj keby v Bruseli všetci chceli okamžitý, rýchly brexit v prvom termíne, tak Británia toho jednoducho nebola schopná. Referendum natoľko rozložilo britskú politickú scénu vo všetkých smeroch, že Briti skutočne neboli schopní sa dohodnúť, čo presne chcú. A na tom to vlastne pri všetkých troch odkladoch haprovalo.

Európska únia mohla byť možno v niektorých podmienkach dialógu flexibilnejšia, ale osobne si myslím, že aj keby bola o niekoľko stupňov flexibilnejšia, tak Briti až do štvrtkových volieb nevedeli, čo presne chcú, takže by to nepomohlo.

Dá sa teda povedať, že odchod nastáva v podstate v správny čas a nebolo možné ho realizovať rýchlejšie?

Áno. Je to tak a vlastne sa ukázalo, že tá nekončiaca sa patová situácia na britskej scéne nakoniec viedla k tomu, že voliči ten gordický uzol rozťali jednoznačným volebným výsledkom.

Domnievate sa, že Veľkú Britániu môžu nasledovať ďalšie štáty Európskej únie? Teda že sa Veľká Británia stane inšpiráciou?

Určite tam nejaký vplyv toho, ako sa uskutočňoval brexit, bude. Ale ukazuje sa, že nositelia a politické strany podporujúce opustenie Európskej únie počas toho, ako sa brexit komplikoval, začali svoje presvedčenie o vystúpení z Európskej únie zoslabovať. Uvedomovali si, že by im to u domácich voličov mohlo škodiť. Je to prípad Marine Le Penovej aj Mattea Salviniho, ktorí v priebehu tri a pol roka oslabili odpor voči Európskej únii. Podľa mňa je jedným z dôvodov, že ten galimatiáš, ktorý vznikol v Británii, nie je príliš populárny a nijako euroskeptickým silám nepomáhal.

Marine Le Penová a Matteo Salvini

Marine Le Penová a Matteo Salvini. Zdroj: TASR

Samozrejme, ak brexit bude úspechom – ekonomicky –, čo uvidíme až za štyri-päť rokov, potom by to nejaké odstredivé snahy mohlo podporiť, ale podľa mňa to teraz, krátkodobo pôsobilo skôr opačne.

Libra momentálne silnie, tak uvidíme, ako sa bude jej sila meniť.

Stúpla na základe toho, že v tom začína byť jasno. Keď brexit odhlasovali, ľuďom sa chvíľu nedarilo, potom začala stúpať a nakoniec klesať, pretože pre ekonomiku je najhoršia neistota. Keď to bolo zamotané, libra klesala a zase stúpla.

Ale ešte nie je v ničom vyhraté, pretože ide o taký prvý polčas a ten druhý sa začne odohrávať 31. januára, keď Európska únia bude s Veľkou Britániou rokovať o budúcich obchodných vzťahoch. Vlastne by to mali stihnúť do roku 2020, takže možno zažijeme déjà vu niečoho podobného, aj keď už Británia v Európskej únii nebude. Môže nastať zložitá situácia na Silvestra 2020, až sa skončí prechodné obdobie, keby sa dovtedy Európska únia a Británia nedohodli. To môže mať na ekonomiku zase turbulentné vplyvy.

Brexit nebol jediným, aj keď základným sľubom Borisa Johnsona do týchto volieb. Okrem neho to bolo zdravotníctvo, ale zároveň sľúbil aj priblíženie sa austrálskemu systému migrácie a zapojenie viac policajtov. Je austrálsky systém migrácie vôbec v Británii možný?

Podstatou návrhu, ktorý mali konzervatívci nie úplne podrobne, ale v základných rysoch opísaný vo volebnom programe, stál na tom, že sa okopíruje austrálsky bodový systém, ktorý boduje uchádzačov o vstup do Austrálie a prípadne aj do Británie podľa nejakých kritérií. Keď získa dosť bodov, má možnosť získať právo vstupu.

Samozrejme, to, čo sa často vníma pod austrálskym migračným systémom – teda znamená zastavenie lodí, neprijímanie nikoho, kto príde ilegálne, v Británii môže byť zložitejšie, ale na druhej strane ide takisto o ostrov, takže teoreticky by sa to dalo zaviesť tiež.

Ako je známe, bodový systém je v Austrálii prísny. To by pre Britániu znamenalo veľkú zmenu v migračnej politike.

Áno a o tom sa vedie v Británii veľká debata – či by také obmedzenie bolo vlastne pozitívne, alebo negatívne. Či by zlepšilo pocit Británie a Britov, že ďalší migranti už nie sú potrební a ich ekonomika ich nepotrebuje. Alebo by sa naopak po čase ukázalo, že sú na pracovnom trhu dôležití. To by sa ukázalo, ale Austrália tiež berie – ak sa nemýlim – desaťtisíce migrantov ročne, ale vyberá si bodovým systémom. To je asi princíp, ktorý myslel Johnson.

Na druhej strane v britských médiách sa veľa hovorilo, že tento sľub sa tak úplne nenaplní.

Pre obťažnosť realizácie?

Nie je presne jasné, aké kritériá by to malo a či budú mäkšie nastavené. V podstate ide o princíp, že nastavenie bodovania je záležitosť Británie a od slova do slova sa nekopíruje austrálsky systém a kritériá toho, ako sa udeľujú body.

Zdá sa, že okrem brexitu sa práve migrácia a bezpečnosť vo Veľkej Británii stáva jednou z najsilnejších tém pre politikov aj Britov.

Keď boli prieskumy pred voľbami, ktoré sa pýtali občanov a voličov – pretože v Británii volia aj neobčania –, čo ich vlastne najviac trápi a čo je najdôležitejšie pre rozhodovanie vo voľbách, tak bezpečnosť bola až tretia.

Prvý bol brexit, druhé zdravotníctvo, čo bola hlavná loď programu Borisa Johnsona, a až potom bezpečnosť. Určite to patrí na čelné miesta, ale v tomto poradí.

A v piatok sa od rána jednak v Konzervatívnej strane, jednak u niektorých komentátorov ozývali hlasy, ktoré hovorili, že vlastne Johnsonovi voľby v skutočnosti nevyhral len brexit, ale možno väčší vplyv mali jeho prísľuby v oblasti zdravotníctva, ale aj bezpečnosti. Pri tej bezpečnosti verejnosť viac vnímala návrh pridať nové policajné miesta a regrutovať nových policajtov ako bodový systém, pretože Británia chcela mať brexitom svoje hranice a dnes ani nebola v schengene, takže skôr ide o bezpečnosť na uliciach, čo sa týka navýšenia počtu policajtov.

Vyzerá to, že Boris Johnson okopíroval a vyhral voľby presne s výsledkami týchto prieskumov. Teda brexit, migrácia a zdravotníctvo.

Určite. V kampani stavil na to, že bude mať málo tém, jednoduché, zrozumiteľné slogany, z ktorých nakoniec vyšiel jeden hlavný – zariadime brexit. Potom bolo postavenie štyridsiatich nových nemocníc, prijmeme tisíce nových sestier a nových policajtov.

Toto bol program Johnsona a to bolo, čo mu prinieslo fantastické víťazstvo – a hlavne zisk mnohých voličov a tých, ktorí nikdy konzervatívcov nevolili, pretože vyhrali vo viacerých obvodoch, kde bol konzervatívec zvolený naposledy azda v päťdesiatych rokoch. To znamená, je to logicky úplný prielom britských volieb, čo sa Johnsonovi podarilo. To sa nepodarilo ani Margaret Thatcherovej, až teraz Borisovi Johnsonovi.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Poľsko: Duda má veľmi tesný náskok pred svojím súperom, vyplýva z exit pollu

Exit poll z nedeľňajšieho druhého kola prezidentských volieb v Poľsku naznačuje možné veľmi tesné víťazstvo úradujúceho prezidenta Andrzeja Dudu. Podľa exit pollu...

Británia vyčlení na hraničnú infraštruktúru s EÚ viac než 700 miliónov libier

Británia vyčlení viac než 700 miliónov libier (781 miliónov 511 tisíc eur) na hraničnú infraštruktúru s Európskou úniou s cieľom udržať bezproblémový...

Prerušenie výroby v automobilkách spôsobuje Duslu miliónové škody

Napriek súčasnej ekonomickej situácii spôsobenej pandémiou plánuje akciová spoločnosť Duslo Šaľa dosiahnuť v tomto roku kladný hospodársky výsledok. Ten by sa mal...

Francúzsko: V Lamanšskom prielive zachránili 21 migrantov

Francúzske záchranné služby zachránili v Lamanšskom prielive 21 migrantov, ktorí sa pokúšali preplaviť na člnoch k pobrežiu Spojeného kráľovstva. Informovala o tom...

Korčok: Je smutné, že Fico politikárči s úplne všetkým, čo sa mu hodí

Je smutné, že Robert Fico (Smer-SD) politikárči s úplne všetkým, čo sa mu hodí. Týmito slovami reagoval v nedeľu na sociálnej sieti...

Slovensko neplánuje po vzore USA vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie

Slovenská republika zostáva aj naďalej súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Uviedla to hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová, ktorá tak reagovala...

Záujem firiem o dočasnú ochranu postupne klesá

Hoci štát aj ekonómovia očakávali, že o dočasnú ochranu pred veriteľmi budú žiadať tisícky firiem, dopyt po tomto inštitúte zavedenom v polovici mája je...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,901 +8 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,493 Infikovaných 380 Last updated: 12. júla 2020 - 23:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky