V predčasných parlamentných voľbách v Kosove, ktoré sa konali 6. októbra, zvíťazili dve bývalé opozičné strany – ľavicová nacionalistická strana Sebaurčenie (Vetëvendosje; LVV) Albina Kurtiho a konzervatívna stredopravá Demokratická liga Kosova (LDK), ktoré tak ukončili doterajšiu nadvládu Demokratickej strany Kosova (PDK) podporujúcej prezidenta Hashima Thaciho.
Doposiaľ sa im však nepodarilo dohodnúť na vytvorení vládnej koalície. Predmetom ich sporu totiž je to, kto sa stane nasledujúcim kosovským prezidentom, a to i napriek tomu, že súčasný prezident Hashim Thaci bude post hlavy štátu zastávať až do roku 2021. Jednou z úloh prezidenta totiž bude aj vymenovanie nového premiéra. Ak sa ním stane Kurti, nový vládny kabinet bude musieť predstaviť do 15 dní. Kosovská ústava určuje, že súčasťou novej vlády musia byť aj zástupcovia srbskej menšiny.
Poslanci parlamentu za jeho predsedu schválili Glauka Konjufcu zo strany Sebaurčenie.
Predčasné voľby v Kosove sa konali po júlovej rezignácii predsedu vlády Haradinaja. Bývalý veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK) odstúpil, keď ho predvolali vypovedať pred súd pre vojnové zločiny spáchané v Kosove. Odvtedy bol vo funkcii ako dočasný premiér, ktorý doviedol krajinu k voľbám.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008. Uznáva ju 116 krajín sveta vrátane 23 z 28 členských štátov Európskej únie. Nezávislosť Kosova však odmietajú uznať mnohé krajiny vrátane Srbska a Slovenska.
