Vo sviatok Svätej rodiny si duchovní a veriaci pripomínajú počas sv. omší biblické udalosti týkajúce sa Ježiša, jeho matky Márie a Jozefa. Kňazi v tento deň zdôrazňujú význam rodiny v súčasnosti, vyzdvihujú nezastupiteľnú úlohu matiek, ale i otcov v rodinách, význam dobrých vzťahov a vzájomnej úcty medzi rodičmi a deťmi. Povzbudzujú otcov a matky, aby venovali výchove detí a mladých ľudí potrebnú pozornosť.
Súčasťou sv. omší v tento sviatok sú modlitby za duchovnú obnovu a upevňovanie rodín a ich ochranu pred rozvratom.
Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1575 – 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. Jezuiti vo Francúzsku dávali Svätú rodinu ako vzor kresťanských rodín. Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 – 1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú cirkev. Pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána – Troch kráľov, ale od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa slávi v nedeľu po Narodení Pána, obvykle v poslednú nedeľu roka.
