Varvy sú typické pre škandinávske krajiny a ich vznik je spojený s ľadovcom a jeho každoročným rýchlejším topením v letných mesiacoch.
„Varvy sa vyskytujú iba v niektorých plesách, a to výlučne pod organogénnymi usadeninami, ktoré v Tatrách vznikajú dodnes,“ priblížil Radovan Kyška-Pipík z Ústavu vied o Zemi SAV.
Geológovia zdokumentovali v Tatrách aj pakomáre. Vodný hmyz, ktorý prežíva vo vode s teplotou päť až sedem stupňov Celzia, sa v súčasnosti vyskytuje iba v najvyššie položených vysokohorských plesách. V údolí východne od Hrebienka našli geológovia tiež jazero. O jeho existencii doteraz neboli priame dôkazy.
„Podarilo sa nám v tejto časti navŕtať usadeniny, ktoré vznikajú výlučne v jazernom prostredí. Sonarový prieskum nám preukázal, že usadeniny a dno tatranských plies sú také rozdielne, ako sú rozdielne tatranské štíty a každé má svoj vlastný príbeh vývoja na pozadí celkového historického vývoja Tatier,“ vysvetlil geológ.
Doterajšie výsledky výskumu podľa Hucákovej ukazujú, že doba ľadová sa v Mengusovskej doline končila pred 10 000 rokmi, ale v iných dolinách môže byť vek roztopenia ľadovca aj mladší, približne 9000 rokov.
Geológovia zo SAV v posledných mesiacoch skúmajú, aké typy usadenín sa nachádzajú v tatranských plesách a akú hrúbku dosahujú. Vedia zdokumentovať, ako sa menili vodné spoločenstvá tatranských plies v čase a čo túto zmenu podmienilo. V spolupráci s českými geológmi zisťovali napríklad obsah ortuti, ktorej vysoká koncentrácia je v usadeninách modernej doby.
Vedci veria, že zistené výsledky pomôžu pri lepšej ochrane a spravovaní tatranskej prírody, predovšetkým plies.
