„Slovensko patrí k top 21 krajinám z pohľadu sociálnej solidarity,“ zdôraznil premiér.
„Sme súčasťou zoskupenia 36 najvyspelejších ekonomík sveta pod značkou OECD. Máme 12. najnižší verejný dlh spomedzi krajín EÚ,“ upozornil ďalej v rozhovore pre TASR.
Poukázal na to, že i napriek ochladeniu ekonomiky má SR stále nezamestnanosť na úrovni 5,8 percenta, teda stále nižšiu, ako je priemer krajín EÚ a eurozóny. “Čo ma však najviac teší je, že kontinuálne znižujeme nezamestnanosť mladých ľudí – zo 7,2 na 4,8 percenta v roku 2018,“ dodal.
Premiéra teší i progres, ktorý sa dosiahol v zdravotníctve, hoci zároveň uznáva, že je to oblasť, ktorá potrebuje zmeny presahujúce jedno volebné obdobie.
„I tak sa nám veci podarilo pohnúť dopredu, do sektora išlo z rozpočtu tento rok 5,4 miliardy eur. Sme svedkami výrazných rekonštrukcií nemocníc a modernizácie ich vybavenia, zvýšili sa tiež platy, takmer 20 nelekárskym povolaniam sa od začiatku roka 2019 zvýšila mzda o približne 16 percent,“ povedal premiér.
Kontinuálne prijímanie opatrení
„Za dôležité považuje kontinuálne prijímanie opatrení pri budovaní sociálneho štátu.
„Chcem spomenúť, že sme zvýšili rodičovský príspevok pracujúcim matkám (pred materskou) o 150 eur a (predtým) nepracujúcim matkám o 50 eur, teda na 370,70 eur, resp. 270,70 eur. Zaviedli sme 100-eurový štartovací balíček pre žiakov prvých tried, výrazne zvyšujeme vianočný príspevok, až na dvojnásobok,“ konkretizoval.
Zvýraznil aj ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy aj nárast platov štátnych a verejných zamestnancov.
„Zvýšili sme minimálnu mzdu na 580 eur, dnes uvažujeme o 600 eurách, platy štátnych a verejných zamestnancov sme zvýšili o 10 percent v roku 2019 a od 1.1. 2020 o ďalších 10 percent,“ dodal, pričom pripomenul aj zvýšenie príspevku na opatrovanie, a to až o 120 eur.
Politlóg: Ekonomika SR bola nesystematická
V kontraste s premiérovými vyjadreniami upozorňuje politológ Juraj Marušiak na to, že Slovensko má spomedzi členských štátov EÚ jeden z najnižších podielov sociálnych výdavkov na celkovom objeme HDP. Marušiak pritom poukazuje na dáta z Indexu sociálnej spravodlivosti Bertelsmanovej nadácie, ktoré v denníku Sme publikoval odborársky predák Ján Košč, upozorňujúci okrem iného na stále nízku dostupnosť bývania a vysokú mieru zadlženosti domácností.
„Je to prekvapujúca bilancia po 12 rokoch vládnutia nominálne sociálnodemokraticky orientovanej strany,“ poznamenal Marušiak.
Mieni, že sociálna a ekonomická politika SR bola od roku 2018 veľmi nesystematická, zvýrazňuje najmä problematickú udržateľnosť sociálnych transferov, vzhľadom na to, že sa štát znižovaním daní dobrovoľne zrieka dôležitého zdroja príjmov v rozpočte.
„Nech príde po voľbách akákoľvek vláda, bude musieť riešiť dôsledky takéhoto voluntaristického prístupu – buď v podobe škrtov v sociálnych výdavkoch, alebo opätovným zvýšením daní,“ uviedol.
V prípade poklesu nezamestnanosti poukazuje na to, že výsledok ovplyvňuje aj odchod najmä mladých ľudí do zahraničia v dôsledku sociálneho dumpingu zo strany zamestnávateľov.
Pri komplexnom hodnotení vývoja zamestnanosti nemožno podľa neho ignorovať avíza o hromadnom prepúšťaní, ktoré ohlasovali i najväčší súkromní zamestnávatelia v regiónoch.
