Lukaševič informoval, že na Ukrajine sa začiatkom januára konali pochody, ktorými si ich účastníci pripomínali 111. výročie Banderovho narodenia.
Pripomenul však, že Bandera “nielenže poškvrnil svoje meno teroristickými činmi v mene radikálnych nacionalistických ideí, ale viedol aj organizáciu, ktorej bojové krídlo sa spojilo s Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) vytvorenou v roku 1942.” UPA po druhej svetovej vojne bojovala za vytvorenie ukrajinského štátu.
Dodal, že príslušníci UPA sa ako členovia divízie SS počas druhej svetovej vojny zúčastňovali na represívnych operáciách proti židovskému, poľskému, ruskému a ukrajinskému obyvateľstvu a po vojne sa nimi zaoberal medzinárodný vojnový tribunál v Norimbergu.
Lukaševič upozornil, že časť ukrajinskej verejnosti sa snaží zvyšku spoločnosti nanútiť Banderu ako národného hrdinu, čo však vedie iba k prehlbovaniu názorových rozdielov.
Ruský diplomat na pôde OBSE uviedol, že znepokojenie v súvislosti s účasťou predstaviteľov ukrajinských vládnych orgánov na pochodoch na Banderovu počesť vyjadrili Rusko, Izrael i Poľsko.Bandera dostal v roku 2010 posmrtne titul Hrdina Ukrajiny, ktorý mu udelil vtedajší ukrajinský prezident Viktor Juščenko.
Udelenie tohto vyznamenania kritizovali Rusko, Európsky parlament, ako aj slovenské protifašistické a odbojové organizácie, Centrum Simona Wiesenthala či Študentská únia francúzskych židov.
V apríli roku 2015 ukrajinský parlament zasa schválil zákon, ktorý udelil Banderovi a ostatným členom OUN a UPA status bojovníkov za slobodu Ukrajiny. Vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko označil bojovníkov UPA za “príklad hrdinstva a vlastenectva”.
