Celý svet sa bojí čínskeho koronavírusu. Vy tiež? Čo by ste zo všetkých tých informácií vypichli? Má to pomerne fatálny dosah na povesť Číny ako „kandidáta na superveľmoc“. A už sa šíria rôzne konšpiračné teórie.
No, ruku na srdce, ja neviem, či sa celý svet naozaj bojí čínskeho koronavírusu, zato viem, že strach dobre „predáva“, a tak médiá znovu, ako pri všetkých podobných príležitostiach, strach našľahávajú, ako len môžu. A využívajú na to, s prepáčením, každý „prd“.
Ale prečo mať strach z niečoho, čo na tom našom skoro osemmiliardovom svete zabilo azda 170 ľudí a zhruba polovicu z tohto počtu sa už navyše podarilo z tej „strašidelnej a smrtiacej“ záležitosti aj vyliečiť?
Skrátka, nebojím sa, rovnako ako som sa nebála pri SARS-e. A fatalisticky si hovorím, že keď to má prísť, tak to jednoducho príde, ale predstava, že zomriem práve na nový čínsky koronavírus, mi pripadá štatisticky absurdná. To ma skôr prejde nejaké auto vonku na priechode. Alebo vyhrám v športke a z toho ma potom klepne.
O konšpiračných teóriách toho v súvislosti s koronavírusmi veľa neviem, pretože, ako už bolo povedané, celú kauzu veľmi nesledujem. A s povesťou Číny to asi neurobí nič zásadné. Jej kritici by po nej „išli“ aj bez koronavírusu; a tí ostatní tušia, že sa podobné veci jednoducho stávajú.
Napokon, myslím, že oveľa napínavejšie bude, až sa napríklad v dôsledku globálneho otepľovania z rozmŕzajúcich oblastí Grónska, Sibíri alebo Kanady s Aljaškou začnú na svet kľuť baktérie a vírusy, ktoré boli po tisíce rokov zamrznuté v ľade a o ktorých vôbec nič nevieme.
Keď sa nad tým tak trochu „filozoficky“ zamyslíme… Môže sa dosť dobre stať, že také situácie v dôsledku prepojenia sveta budú normálne? Každý lieta všade po svete a miera liekov, čo užívame, je tiež značná. Alebo ide celkovo o precenenú tému?
Iste, globalizovaný a prepojený svet, ktorý sa niekedy rovno nazýva „globálna dedina“, so sebou nesie aj prepájanie a globalizáciu všetkých rizík. Ale čo s tým? Ako že prestaneme lietať lietadlami a cestovať všeobecne? Vážne?
Odrezať sa od sveta sa už nedá a skutočne izolovaných a tým aj bezpečných miest je hrozne málo. Možno je to ďalší dôvod, prečo prestať s vnímaním sveta prostredníctvom kategórií „my“ a „oni“… V skutočnosti sme tu na Zemi v mnohých ohľadoch už len „my“.
V rozruchu okolo tejto pandémie zapadol návrh na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu prednesený Donaldom Trumpom. Údajne ide o dohodu, ktorú podporuje aj Egypt, bola prednesená v prítomnosti Netanjahua, ale Palestínčania, ktorých sa akosi hlavne týka, ju odmietajú. Nechcú za hlavné mesto akúsi dedinu obohnanú múrom. Máte pre nich pochopenie?
Pochopenie pre nich mám, lebo tá dohoda dáva Izraelu všetko a Palestínčanom fakticky nič, teda okrem sľubov, že by niekedy v budúcnosti mohli azda niečo dostať, ale pritom by museli preukázať, že sú O. K. A to by zrejme posudzoval Izrael, ktorého premiér chce teraz anektovať ďalších 30 percent palestínskych území a ktorého minister obrany otvorene proklamuje, že Izrael vznik palestínskeho štátu nikdy nedopustí.
Trump tak podľa očakávania len s konečnou platnosťou pochoval akúkoľvek vyhliadku na životaschopný palestínsky štát, pričom Palestínčanom prisúdil rolu navždy okupovaného a Izraelom kontrolovaného národa.
Skrátka, chápem, prečo Palestínčania dohodu odmietajú, na druhej strane nie je príliš jasné, čo chcú robiť ďalej. Vôbec by som nevylučovala nejakú ďalšiu intifádu, ktorá by však – pri aktuálnej výbušnosti celého regiónu, či už bude reč o Sýrii, Iraku, Iráne, Libanone alebo napríklad Jemene – mohla ľahko prerásť do obrovského protiamerického konfliktu, ktorý by sa, samozrejme, vztiahol aj na Izrael a neskôr aj na Európu.
Takže na jednej strane chápem Trumpovu dohodu ako povinný darček americkej židovskej loby pred americkými voľbami a darček premiérovi Netanjahuovi, ktorý už si z toho všetkého robí svoju veľkú zásluhu pred ďalšími izraelskými predčasnými voľbami, ale tipnem si, že USA samy nebudú na presadzovanie dohody nijako tlačiť.
Prikladať pod kotol, ktorého následná explózia by sa mohla vymknúť kontrole, by bolo naozaj veľké šialenstvo.
Donald Trump (vpravo) a Benjamin Netanjahu. Zdroj: TASR
Kto je vlastne tá palestínska politická reprezentácia a kto ňou bude naďalej? Panuje dualita, keď na Západnom brehu Jordánu vládne akoby umiernený Fatáh Arafatovho nástupcu Mahmúda Abbása, zatiaľ čo v Gaze radikálny Hamas. Možno z toho vlastne „zlepiť“ jeden štát?
Palestínsky štát fakticky vzniknúť ani nemôže. Na jednej strane mu zostalo len asi 15 percent jeho niekdajšieho územia a navyše mu Trump prisúdil podobu „ostrovčekov“ medzi jednotlivými židovskými kolóniami, ktoré by mali byť – rovnako ako Západný breh Jordánu s pásmom Gazy – prepojené akýmisi mostami alebo tunelmi.
A takto poňatý „palestínsky štát“ by mal veľký problém s definíciou svojho územia, o hraniciach ani nehovoriac. Po novom by zostal aj bez hranice s Jordánskom, ďalej plne pod všeobjímajúcou kontrolou Izraela.
Diskusia o palestínskom vedení je preto celkom bezpredmetná, pretože obzvlášť „palestínska samospráva“ z Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu dlhé roky žila z dotácií z USA alebo EÚ a poslušne živila ilúzie o vzniku „dvoch štátov“. A teraz už nemôže povedať ani muk, môže dohodu len odmietať. Ale ako hovorím, o súčasnej skorumpovanej palestínskej reprezentácii nemá zmysel veľmi hovoriť.
Palestínčania sú zatlačení do kúta a už nemajú kam ďalej ustupovať. Možno preto nastal čas, aby nastúpila nová generácia palestínskych lídrov.
Ale aj tak, otázku „Palestíny“ považujem už dlho za „pochovanú“ a Trumpova dohoda na jej hrob prihodila len posledný fúrik hliny.
Okolo procesu odvolávania Donalda Trumpa sa roja rôzne informácie. Jeho odporcovia sa radujú z toho, že jeho vinu potvrdzuje vyhodený „jastrabí“ poradca John Bolton, a z toho, že Trump chcel nechať vyraziť veľvyslankyňu na Ukrajine. Prezidentova obhajoba sa akosi tiež činí. Posunulo sa to niekam?
Je to zmätok a prehliadka bizarnosti a márnosti. Ale špekuluje sa, že väčšinoví republikáni v Senáte, po tom, ako nechali demokratických „žalobcov“, aby sa vyrozprávali, azda už odhlasujú zákaz „svedkov“, Bolton a ďalší protitrumpovci budú mať stopku a celé to neuveriteľné divadlo sa už rýchlo skončí.
Stačí chvíľu sledovať, čo sú schopní „lídri demokratického sveta“ vypúšťať verejne z úst, a je vám absolútne jasné, že na totálne poníženie a rozklad západnej civilizácie nie sú ani trochu potrebné žiadne ruské dezinformácie.
Je to neuveriteľné, ale naozaj sme sa dožili brexitu, ktorý podľa proeurópskych komentátorov nikdy nemal nastať, ktorý Briti vraj vôbec nechceli a ktorý im vnútili ruskí dezinformátori. Čo to pre vás znamená? A čo to bude o pár rokov znamenať pre Britániu?
Pre mňa osobne brexit už dávno neznamená prakticky nič. Je to už len taká automatická súčasť života, ako napríklad umývanie zubov. Totálna únava z neuveriteľne vlečúceho sa brexitovania totiž vo mne už dávno dokázala prebiť všetky ostatné pocity.
A čo to bude znamenať pre Britániu v budúcnosti, fakt neviem. Pokojne si počkám a uvidíme. Napokon, presne na to isté nepochybne čakajú aj najrôznejšie politické sily po celej Európe. Zatiaľ si totiž nikto nemôže byť istý tým, čo vystúpenie z EÚ vlastne znamená do všetkých dôsledkov…
Nemali by sme zabúdať na sýrsky Idlib, kde sa stále drží akési klbko „zvyškových džihádistov a opozičníkov“, ktoré sa tento týždeň malo opäť trochu scvrknúť. Blíži sa deň, keď naozaj „budú musieť odísť“, aby sme parafrázovali mantru kedysi opakovanú voči Asadovi?
Asi sa taký deň blíži, pretože už len samotný fakt, že sýrska armáda postupuje aj v zimnom období, značí, že padlo finálne rozhodnutie. V uplynulých rokoch sa totiž vojna na zimné mesiace pravidelne z oboch strán zastavovala, pretože v snehu a závejoch sa asi nebojuje práve príjemne.
A tento rok navyše turecký prezident Erdogan nechal časť džihádistov presunúť „na Kurdov“, časť ich poslal do Líbye na pomoc pri obrane Tripolisu a tamojšej moslimskobratrskej vlády, a tak teraz sýrska armáda napríklad do Maarat Numanu, ktorý býval treťou najvýznamnejšou baštou džihádu v Idlibe, vstúpila skoro bez boja.
A turecká armáda tam má už dve obkľúčené stanovištia, z tretieho už svojich vojakov rovno stiahla.
Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR
Erdogan síce kritizuje Sýriu aj Rusko, ale čo mu inak zostáva? „Jeho“ ruským plynovodom nedávno pretiekla už miliarda kubíkov plynu, Rusko s ním spolupracuje, ako len môže, a sám Erdogan si medzitým znepriatelil Západ do tej miery, že mu hrozí čím ďalej, tým viac sankcií.
Neviem, ale zdá sa mi, že sa teraz už „pôjde“ až do konečného oslobodenia provincie.
Napokon, keď bol minulý mesiac šéf sýrskej tajnej služby v Turecku za svojím tamojším kolegom, čo už samo osebe bolo „revolučné“, jasne konštatoval, že Idlib bude oslobodený a basta. Možno sa na tom v tichosti aj zhodli.
Možno sa v zákulisí už pripravujú aj nejaké dohody, ktoré by normalizovali vzťahy medzi Sýriou a Tureckom, čo je napokon hlavný cieľ Ruska. Uvidíme.
Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?
Vždy sa nájde niečo zaujímavé.
