Rozdelený národ, hrozba rozpadu krajiny, posilnené odstredivé prúdy, neistá budúcnosť, neistota – to sú, pokiaľ ide o výsledok referenda, mnohokrát opakované fakty.
„Vina je na Junckerovom vedení Únie, ktoré nebolo ochotné pristúpiť na jednoduchú tézu, že členské štáty Únie majú mať právo rozhodovať, kto môže a nemôže fungovať na ich území a zúčastniť sa na systéme sociálnej podpory,” pripomenul Neff zásadné britské požiadavky, ktoré zamietli “v prospech presadzovania fikcie o jednoliatom európskom priestore”.
Odišla teda piata najväčšia ekonomika sveta. Vedenie EÚ podľa Neffa nepochybne zlyhalo a otvorilo v spoločenstve ranu pod čiarou ponoru, bez známky sebareflexie, bez ochoty vziať na seba zodpovednosť.
Aj v tomto turbulentnom období sa však ozývajú hlasy presadzujúce akési reformy európskych inštitúcií – tie však podľa Neffa rovnako nenastanú. Nie je to ale žiadna škoda, pretože koreň zla je inde.
„Je v rastúcej sile ľavičiarstva socialistického typu, tentoraz v zelenom maskovaní, v politických štruktúrach Nemecka a Francúzska a ďalších štátoch kedysi demokratickej časti Európy, na západ od železnej opony,” zdôrazňuje Neff.
A pridáva jedno poučenie z histórie.
„Socialistický experiment sa na východe Európy zrútil nie vďaka nepopierateľnej statočnosti disidentov, ale následkom ekonomického rozvratu. Ten je na konci Zeleného údelu, ktorý sa právom prirovnáva k Veľkému skoku čínskeho kormidelníka Maa. Ide o to isté. Ideológia vnútená do ekonomickej praxe.”
Neffova predpoveď na záver znie: „Dvadsiate roky zmršťovania, tridsiate roky krízy, štyridsiate roky katarzia. Potom bude dovidenia s Veľkou Britániou. Nech zostane veľkou.“
