Na úvod svojho komentára Svoboda pripomenul, že prístup Veľkej Británie k Európskej únii bol opatrný a už od začiatku Briti mysleli na „zadné dvierka“.
Svoboda uvádza, že ak opomenie prípad medzinárodne nesamostatného Grónska, tak je to prvýkrát v dejinách, čo opúšťa štát systém európskej spolupráce. Zhrnul, že členstvo Spojeného kráľovstva v EÚ trvalo 47 rokov a jeden mesiac.
„UK vstupovalo ako ekonomicky rozvrátená krajina a vstupovala na tretí pokus: kým žil Charles de Gaulle, mala Veľká Británia dvere do Európskych spoločenstiev zatvorené. Teraz však z ekonomického pohľadu odchádza piata najsilnejšia krajina sveta podľa sily meny a šiesta podľa parity kúpnej sily, ale tiež druhá najväčšia ekonomika Európy po Nemecku,“ poukázal na ekonomickú stratu EÚ.
„Či sa z nich poučia Briti, je ich vec: tie emócie, lži, rozdelená spoločnosť a rozvrátené vzťahy medzi ľuďmi, ale aj totálny amaterizmus (napriek tomu ,víťazných‘) brexitárov na čele s Johnsonom a vplyv Ruska či ďalších – to je dostatok látky pre tých, ktorí to s Britániou myslia naozaj vážne,“ píše k priebehu brexitu s poukazom na jeho možné príčiny.
Boris Johnson. Zdroj: TASR
Dôležité však má podľa neho byť, aby sme sa poučili z brexitu my v Európskej únii. Pýta sa, či sa Britom malo viac ustupovať alebo či sa mali úniové orgány angažovať v kampani proti brexitu.
„Existujú nejaké ideologické pozície EÚ, ktoré môžu znechutiť pragmaticky uvažujúcich štátnikov do tej miery, že ekonomická výhodnosť členstva v EÚ sa potom javí ako druhoradá (všetko sa nedá vyčísliť v peniazoch)? Niekedy sa uvádza bruselská byrokracia…“ píše. Dopĺňa však, že „Briti sú na vymýšľanie nezmyselných papierov oveľa lepší“.
„Ja chápem brexit okrem iného ako generačný test: členstvo v EÚ s jeho nespornými výhodami aj niektorými nedostatkami berieme ako samozrejmosť, v Česku mám dokonca dojem, akoby sme naším členstvom v EÚ ostatným preukazovali milosť,“ pokračoval. Tento test má podľa bývalého europoslanca odpovedať na otázky, či je členstvo v EÚ pre daný štát „to najlepšie“, či platí, že „v jednote je sila“, a či platí princíp „množstevnej zľavy“. Teda či najväčší „hráči“ dostávajú tie najlepšie podmienky.
„Je členstvo v EÚ to najlepšie, čo môže štát stretnúť? Môžete namietnuť, že Švajčiarsko či Nórsko prosperujú aj s obmedzeným vzťahom k EÚ. Švajčiarsko má neutralitu a banky, Nórsko má rybolov a ropu ako dôvody na nečlenstvo v EÚ. Čo podobné má Británia? Zatiaľ finančné služby? A čo podobné máme my? Je pre nás suverenita romantický národovecký pojem alebo si realisticky uvedomujeme vlastnú závislosť od energií, obrannej spolupráce a zapojenia do globalizovanej ekonomiky či ekologických aktivít, čo všetko dáva pojmu zdieľanej úniovej suverenity reálny obsah?“ pýta sa ďalej.
K jednote poukazuje, že dvadsaťsedmička európskych krajín ju pri prerokúvaní dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva ukázala. Podobnú jednotu podľa neho budeme potrebovať aj teraz pri prerokúvaní nového vzťahu s UK.
A k poslednému bodu o veľkosti píše, že rokovania o obchodných dohodách UK so zvyškom sveta a porovnanie ich podmienok s podobnými úniovými zmluvami prípadnú výhodu väčšieho celku ukážu.
„Je dobré, že tento generačný test prebehne na takom veľkom štáte, akým je Spojené kráľovstvo: výsledky budú preukazné. UK je krajina, ktorú nikto nemôže ignorovať ani mimo EÚ, zatiaľ čo malý štát by nejeden globálny koncern mohol jednoducho škrtnúť zo svojich obchodných stratégií,“ poukazuje.
Záverom potom Svoboda dodáva, že si myslí, že Británia bude chcieť do Európskej únie opäť pristúpiť.
„A ak sa to skončí tak, ako si myslím, tak si azda jedného dňa Briti prečítajú aj poslednú vetu čl. 50 Zmluvy o EÚ, ktorý, mimochodom, navrhol Brit John Kerr: ,Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49,‘ teda že dvere do EÚ sú otvorené za obvyklých podmienok,“ naznačil.
