„Zákon o tvorbe právnych predpisov jasne uvádza, že vynechať inak povinné pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti možno iba v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti,“ uvádza nezisková organizácia.
Za mimoriadne okolnosti považuje zákon najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd, prípadne ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo vyhlásenie núdzového stavu či opatrení na riešenie mimoriadnej situácie.
Navrhovateľ je taktiež povinný uviesť dôvody pre skrátené konanie, čo sa podľa Via Iuris v tomto prípade nestalo.
„Navyše, navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila na jednej strane prínos a aj riziká navrhovaných zmien, považujeme za nevyhnutnú,“ pokračuje nezisková organizácia.
„Vláda pri navrhovaných zmenách zákonov týkajúcich sa zvýšenia prídavku na dieťa, stanovenia 13. dôchodku a zrušenia diaľničných známok mimoriadnosť situácie a nevyhnutnosť odvrátiť nejakú hrozbu vôbec neodôvodnila,“ pokračuje Via Iuris.
V prípade, že by schválila takéto konanie aj Národná rada SR, by mohol podľa neziskovej organizácie konštatovať Ústavný súd, že by boli prijaté zmeny neústavné.
Zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, ako aj samotné predložené opatrenia kritizujú viacerí opoziční poslanci.
Hnutie Sme rodina sa už vyjadrilo, že nepomôže mimoriadnu schôdzu otvoriť, niektorí nezaradení poslanci avizovali, že sa nebudú na schôdzi prezentovať ani hlasovať za predložené návrhy.
Poslanci za OĽaNO a SaS neplánujú program schôdze podporiť, ak sa však otvorí, chcú sa zapojiť do diskusie.
Naopak, ĽSNS zvolanie schôdze podporuje, a to pre rokovanie o Istanbulskom dohovore.
Poslanci vládneho Mosta-Híd so zvolaním schôdze nesúhlasia a neplánujú sa na nej ani zúčastniť.
Ak by parlament návrhy zákonov schválil, prezidentka SR Zuzana Čaputová má 15 dní od doručenia zákona na to, aby jednotlivé návrhy podpísala alebo vrátila Národnej rade SR.
Do parlamentných volieb ich môže aj nemusí stihnúť podpísať.
