Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.
Podľa pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, teda platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec. Dovolené je raz za deň sa najesť dosýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckej cirkvi oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Východná cirkev obmedzuje slávenie v tomto období len na soboty, počas ktorých spomína na zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele. V stredy a v piatky počas pôstu sa slúži Liturgia vopred posvätených darov (na pamiatku Pánovho umučenia a smrti).
K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele.
