Robejšek sa vo svojom texte snaží porovnať idealizmus povojnovej mládeže s idealizmom generácie Fridays for Future. „Ten prvý znesvätili komunisti a ten druhý môže byť zneužitý k vzniku ďalšej totality,“ uviedol.
Všíma si, že mládež síce demonštruje za klímu, ale v nákupnej zóne vraj systematicky hreší. „Pri nákupoch totiž hrá pre 16- až 25-ročných ekologická udržateľnosť len úplne podružnú rolu. Najdôležitejšia je pre nich cena, kvalita a vzhľad produktu,“ poznamenáva Robejšek. Rovnako je to pri technických prístrojoch alebo pri cestách na dovolenku.
„Vo všetkých rozvinutých spoločnostiach vyrastá mladá generácia v blahobyte. A konzum je opiát, ktorý z ľudí robí autonómne blúdiace nákupné košíky,“ napísal.
„Každá nová generácia vyčíta tej predchádzajúcej, že všetko robí zle. Ešte si na ten úžasný pocit spomínam. Mohol som čokoľvek zatracovať a kritizovať a nemusel dokazovať, že to viem aspoň tak dobre ako dospelí,“ podotkol Robejšek.
„Konzumné správanie mladých… dokazuje, že revoltujúca generácia klimatikov nevníma rozpor medzi svojimi slovami a činmi a nie je pripravená na život v asketickom svete, ktorý pri Fridays for Future tvrdohlavo a neuvážene požaduje. Väčšine z nich vôbec nepríde na myseľ, ako by práve oni trpeli v asketickom svete podľa Ekogrety,“ dodal.
„Generácia mojich rodičov mohla dúfať, že vďaka obetavej práci pre lepší svet dosiahnu aj blahobyt. Dnešní mladí ľudia už blahobyt majú a vďaka ich obetavej posadnutosti sa o neho sami chystajú pripraviť. A nielen o blahobyt, ale aj o slobodu a nielen seba, ale aj ostatných a nielen načas, ale nadlho,“ uviedol ďalej Robejšek.
Podľa neho povojnová generácia verila ideálu a dúfala v blahobyt.
„Ale ideál bola lož a zároveň rebrík, po ktorom sa vyšplhali komunistickí aparátnici k moci. A až keď – po desaťročiach totality – padli, tak prišiel blahobyt. Ten však spoločnosť pomiatol tak, že práve mozgy tých najvzdelanejších vylučujú na bežiacom páse samovražedné nápady. A mládež, ktorá si potrebuje odreagovať svoju ultimatívnu revoltu, rozprestiera tieto intelektuálne smeti po uliciach,“ napísal.
„A výsledok? Dnešná mladá generácia západných spoločností sa práve úporne snaží naletieť aparátnikom úplne rovnako ako generácia mladých po II. svetovej vojne. Tiež ju berú inžinieri dobra za slovo a zneužívajú jej idealizmus na uchopenie moci. Povojnová mladá generácia nemala čo stratiť. Tá dnešná áno,“ uzavrel.
