Maďarská vláda sa od začiatku migračnej krízy stavia jasne proti prijímaniu ilegálnych migrantov a ako prvá v Európe začala na jeseň 2015 podnikať proti migračnej vlne konkrétne kroky. Jedným z nich bolo vybudovanie hraničného plota na hraniciach so Srbskom. Napriek počiatočnej veľmi tvrdej kritike väčšiny členských štátov EÚ však následne mnohé z nich v oblasti migračnej politiky takisto pritvrdili. Jedným príkladom za všetky je Rakúsko a jeho minister zahraničia Sebastian Kurz.
Zatiaľ čo utečenecké kvóty odmieta viac štátov, podať žalobu proti Európskej komisii sa okrem Slovenska odhodlalo práve len Maďarsko. Podľa očakávania Súdny dvor EÚ námietky Bratislavy a Budapešti zamietol a obe krajiny čelia hrozbám vysokých pokút. A to aj napriek tomu, že premiér Robert Fico si medzitým „nasypal popol na hlavu“ a vyjadril želanie pripojiť Slovensko k „tvrdému jadru“ Európskej únie. Podľa mnohých tak zradil svojich partnerov vo Vyšehradskej štvorke.
Reakcia Slovenska na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bola takisto o poznanie miernejšia. Oproti tomu maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v bezprostrednej reakcii nešetril tvrdými slovami. „Politici z Bruselu znásilnili európske právo a hodnoty. Maďarská vláda považuje resumé Súdneho dvora EÚ za neuveriteľne nezodpovedné,“ konštatoval na tlačovej konferencii šéf maďarskej diplomacie podľa britského denníka The Telegraph.
Péter Szijjártó. Zdroj: SITA
Ako uvádza poľský server wPolityce.pl s odkazom na nemecké médiá, premiér Orbán v reakcii na rozhodnutie súdu napísal osobný list šéfovi Európskej komisie Junckerovi. Európsku úniu v ňom obvinil z používania násilných prostriedkov proti Maďarsku v snahe presadiť prijatie utečeneckých kvót. „Naša krajina na rozdiel od mnohých iných členských štátov EÚ nikdy nebola koloniálnou veľmocou, a preto nemá voči migrantom z tretieho sveta žiadne povinnosti,“ uviedol Orbán.
Ako ďalej dodal, Maďarsko nie je utečeneckou krajinou ani sa ňou nehodlá v budúcnosti stať. Aktuálny prieskum centra Századvég navyše ukazuje, že Orbánova vláda sa v boji proti utečeneckým kvótam opiera o značnú podporu verejnosti. Až 72 % oslovených respondentov uviedlo, že vláda by mala aj naďalej bojovať proti utečeneckým kvótam. Prieskum pritom prebiehal medzi prvým a štvrtým septembrom, teda ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ.
Na svojich postojoch v oblasti migrácie trvajú aj poľskí politici. „Čakali sme, že Súdny dvor EÚ rozhodne týmto spôsobom. Ale aj tak nehodláme na našej migračnej politike nič meniť,“ konštatovala premiérka Poľska Beata Szydlová. Šéf poľskej diplomacie Witold Waszczykowski označil kvóty za protiprávne a vyzval svojich kolegov vo vláde aj poľskú verejnosť, aby proti tomuto nariadeniu Európskej komisie takisto ďalej bojovali. „Aj naďalej sa budeme brániť, pretože bezpečnosť krajiny je najdôležitejšia.“
Beata Szydlová. Zdroj: TASR
autor: Josef Provazník
