Severná Kórea uskutočnila už šiesty test jadrovej zbrane, tentoraz najsilnejší od roku 2006, čím popudzuje nielen Spojené štáty americké a Južnú Kóreu, ale aj ďalšie ázijské štáty – Japonsko a Čínu. Prečo to podľa vás Kim Čong-un robí? Čo tým sleduje?
Samozrejme, rozšírenie štátov, ktoré vlastnia jadrovú zbraň, je vždy nebezpečné. To, že sa Severná Kórea správa, ako sa správa, možno vysvetliť nejakým historickým hľadiskom, že má skúsenosť z kórejskej vojny a že tamojší ľudia sú takí indoktrinovaní propagandou, že nemajú inú možnosť ako zbrojenie, pretože si myslia, že tým dosiahnu väčšiu bezpečnosť. Fakt je, že získaním jadrovej zbrane a schopnosti ju použiť získava status jadrovej sily, čo svojím spôsobom ich bezpečnosť zvyšuje. Ak predpokladáme, že sú natoľko rozumní, svojprávni a schopní, aby túto zbraň nepoužili ako prví. Pre svet je to nebezpečné a podľa môjho názoru to môže vyústiť do veľkej katastrofy.
Je to nebezpečnejšie aj vzhľadom na to, že v Severnej Kórei je totalitný režim, takže o použití jadrovej zbrane môže rozhodnúť jeden človek, prípadne úzka skupina ľudí?
Problém je v tom, že na túto otázku sa nedá odpovedať. Pretože my, ktorí sa dozvedáme o Severnej Kórei len z médií, môžeme byť takisto mediálne masírovaní, pretože sa hovorí o najtvrdšom režime a pod. Aj vo mne tieto informácie vyvolávajú dojem, že je to najtvrdší diktátorský režim, ale nemôžem to objektívne potvrdiť. Ja si to myslím, ale moje myslenie je deformované tým, čo o tom zverejňujú médiá. Ale pravdepodobne to nebude štát, v ktorom by som chcel žiť.
Kim Čong-un. Zdroj: SITA
Myslíte si, že chcú Severokórejčania využiť vlastníctvo zbraní naozaj len ako hrozbu, teda na akúsi psychologickú obranu, ako prevenciu, aby ich nikto neohrozoval? Lenže keď už svet vie, že vlastnia jadrovú zbraň, prečo majú stále potrebu robiť nové a nové jadrové pokusy a zvyšovať tak napätie v oblasti?
Štáty majú svoje záujmy. Záujmom Severnej Kórey je zrejme zvýšiť svoju rolu pri prípadných rozhovoroch. Kórea nie je žiadny bohatý štát, na počet obyvateľov má pomerne veľmi nízke HDP, v minulosti tam boli veľké problémy s hladomorom. Podľa môjho názoru chce Kórea zlepšiť svoje postavenie na medzinárodnej scéne, bohužiaľ, práve tým, že získava jadrové zbrane. Podľa mňa by to potom vyústilo do nejakej požiadavky napríklad na humanitárnu pomoc.
Hovoríte, že to však môže vyústiť do veľkej katastrofy. Akým spôsobom tomu možno zabrániť? Sú podľa vás ekonomické sankcie, o ktoré žiadajú Spojené štáty americké ďalšie veľmoci, napríklad Rusko a Čínu, účinným nástrojom?
Nepoznám Severnú Kóreu dostatočne dobre na to, aby som vám dal odpoveď na túto otázku. Ak sú tamojší obyvatelia vychovávaní desaťročia v nejakom duchu, v nejakom politickom presvedčení, myslím si, že ich nejaké sankcie nezlomia. Ruský prezident Putin hovorí správne, že „budú pokojne žrať trávu, ale nezídu z cesty, ktorá im zaisťuje ich bezpečnosť“. Neviem, aká je v Severnej Kórei situácia medzi obyčajnými ľuďmi. Ak sú takí sfanatizovaní politikou Kim Čong-una, tak sankcie nepomôžu. Američania majú vždy snahu destabilizovať nejaký štát zvnútra. Skúšali to v Rusku, skúšali to inde, ale nie som si istý, že sa im to v prípade Severnej Kórey podarí. Možnože zomrú milióny Kórejčanov, ale na tú vrchnosť to nebude mať žiadny vplyv. No nepoznám tamojšiu situáciu, možno sú tam vnútorné sily, ktoré by sa proti tomu postavili. Ale podľa informácií, ktoré sú dostupné, o tom pochybujem.
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Je pravda, že ekonomické sankcie neboli úspešné ani v prípade Ruska, pokiaľ teda bolo ich cieľom dosiahnuť pokoj zbraní na východnej Ukrajine, alebo dokonca navrátenie Krymu.
Rusko to v podstate nahnalo do náručia Číny a prinútilo k snahe rozvíjať vlastné technológie.
Keď teda podľa vás ekonomické sankcie nefungujú ani v prípade takého chudobného štátu, akým je Severná Kórea, ako inak než vojensky možno donútiť jej vodcu Kim Čong-una, aby zastavil jadrové a raketové pokusy, alebo zbrane dokonca nepoužil? Nepriklonia sa Spojené štáty americké predsa len k vojenskému riešeniu?
Niekto písal, že v Amerike ženú prezidenta Donalda Trumpa do vojny generáli. Ale ja si myslím, že generáli to určite nie sú. Vojaci väčšinou vedia, aké môžu byť dôsledky a následky nejakej vojny. Skôr sú to tí jastrabi v americkom Kongrese, ktorí možno také znalosti nemajú.
Vy ste diplomat a vojak, aká je teda podľa vás cesta, ako tejto katastrofe predísť? V každom prípade sa snažiť v rámci možností o čo najdiplomatickejšie riešenie bez použitia ozbrojených síl?
Ak sa to skončí vojnou, nebude to vojna Spojených štátov proti Severnej Kórei alebo vojna Južnej Kórey proti Severnej Kórei, pretože Južná Kórea by dopadla rovnako ako Severná Kórea, pravdepodobne by bola veľmi silne poškodená, ak nie zničená. A neviem, kto by chcel niesť zodpovednosť za prípadné použitie jadrových zbraní. Dúfam, že Spojené štáty nie, aspoň určite nie ako prvé. Aj keď napríklad jeden juhokórejský analytik hodnotil, že v prípade vojny je jedinou možnosťou použitie jadrovej zbrane proti Severnej Kórei, pretože inak nie je možné konvenčnými zbraňami zaručiť nejaký istý výsledok. A to by bola tragédia. Blízkosť Číny a Ruska nebezpečenstvo ešte zvyšuje.
Prečo podľa vás Rusko a Čína, od ktorej je Severná Kórea veľmi závislá, stále stoja za Severnou Kóreou? Putin síce odsúdil severokórejský jadrový test, ale súčasne upozornil, že vodca KĽDR Kim Čong-un nemá inú možnosť udržať si svoju pozíciu, ako harašiť zbraňami a zaisťovať si rešpekt pokusmi s raketami.
Oni majú takisto svoje záujmy. Prístup Spojených štátov voči Číne a hlavne voči Rusku je zvláštny. Ako keby jeden kopal toho druhého do členka a zároveň ho prosil, aby mu pomohol. Takže v tom hrajú rolu záujmy nielen Ruska, ale aj Číny a Spojených štátov.
Takže si nemyslíte, že by Spojené štáty americké zvolili dobrú taktiku, keby reagovali na silu väčšou silou, na hrozbu väčšou hrozbou?
Keď Severná Kórea ohrozuje superveľmoc, superveľmoc na to reaguje podráždene. Záleží aj na mentalite Američanov, ktorí si myslia, že sú superveľmoc a že ich cieľom je rozhodovať, akým spôsobom sa bude vyvíjať svet. Pri svojom nástupe prezident Trump povedal, že Amerika nebude vnucovať štátom ich spôsob života. Odvtedy sa veľa zmenilo. Situácia, v akej Trump je, popiera slová, ktoré predniesol vo svojej inauguračnej reči. Sme späť, Spojené štáty budú opäť fungovať ako arbiter „elegancie“.
Donald J. Trump. Zdroj: TASR
Ale tu predsa nejde len o nejaké zasahovanie Spojených štátov do záležitostí inej krajiny, tu ide o reálnu hrozbu zo strany Severnej Kórey. V lete po vyhrážkach amerického prezidenta Donalda Trumpa Kim Čong-un tvrdil, že keď bude chcieť, môže zasiahnuť americký tichomorský ostrov Guam, a dokonca aj kontinentálne Spojené štáty.
Ak sa Severná Kórea domnieva, že spoločné cvičenie Spojených štátov amerických a Južnej Kórey ju nejakým spôsobom ohrozuje, ak má nejaké informácie o tom, že by sa niekto usiloval o likvidáciu tamojšieho režimu, tak by bolo logické, že sa bude chcieť zabezpečiť. Ak ich nemá, tak jediné vysvetlenie je také, že sa zbláznili. Ale v reáli to tak nebýva.
Keby došlo na Kórejskom polostrove k nejakému ozbrojenému konfliktu konvenčnými zbraňami, myslíte si, že by nepoužila Severná Kórea jadrovú zbraň ako prvá?
Ak by nehrozila úplná likvidácia Severnej Kórey, tak by ju Kim Čong-un nepoužil, pretože sa domnievam, že jadrové zbrane nie sú určené na to, aby boli použité ako prvé. Slúžia na to, aby sa odstrašil protivník a rástla schopnosť štátu udržať si svoju bezpečnosť a napĺňať svoje záujmy. Ale nikto nezaručí, že Kim Čong-un nebude odpovedať jadrovými zbraňami. Veď sa odhaduje, že už má tridsať jadrových zariadení.
Európa má vlastnú skúsenosť napríklad s Mníchovom, že diktátori berú ústupky ako slabosť. A ako sa to vypomstilo mnohokrát v histórii, nemôže sa obava z konfliktu so Severnou Kóreou a snaha sa mu vyhnúť obrátiť proti Spojeným štátom?
Problém je v tom, že bola iná situácia a iné možnosti. V tom čase neexistovali jadrové zbrane. Je však pravda, že zlu sa ustupovať jednoducho nemá, ale zase začínať vojnu je riskantné.
Je teoreticky možné, že by sa v takom prípade podarilo obmedziť vojnový konflikt len na Áziu, alebo je jednoducho veľmi pravdepodobné, že by sa z neho stal celosvetový konflikt?
Ja neverím, že by sa to obmedzilo len na oblasť Ázie. A to preto, že pri použití jadrových zbraní nejde len o deštrukciu v mieste zásahu, ale aj o ďalšie následky, ktoré rádioaktívne zbrane majú, napríklad rádioaktívny spad. Neviem presne, aké sú v Ázii smery vetrov, ale ak by mierili na pevninu, čo je veľmi pravdepodobné, tak by bol zasiahnutý napríklad aj juh Číny. A tá by na to musela nejako reagovať. Možno by sa to dotklo aj Ruska. Určite by do toho museli vstúpiť Japonci, pretože by im išlo o krk. Juhovýchodná Ázia by bola takisto v ohrození. Mohlo by to prerásť do konfliktu, ktorý by bol výrazne väčší než len obmedzený na Spojené štáty, Kórejčanov a, dajme tomu, Japoncov.
Takže by k tomu došlo, aj keď existujú zbrane s obmedzenejším a presnejším účinkom?
Tie, samozrejme, existujú. Ale Južná Kórea je proti vojenskému riešeniu úplne pragmaticky. Soul leží len pár desiatok kilometrov od hraníc so Severnou Kóreou. Severná Kórea má dostatok konvenčných prostriedkov na to, aby zasiahla tú najobývanejšiu časť Južnej Kórey. Evakuovať toľko miliónov ľudí z tejto oblasti by asi nebolo veľmi reálne. Takže by došlo minimálne k deštrukcii Južnej Kórey. Fakt je, že Severná Kórea drží v šachu Južnú Kóreu, ktorá je spojencom Spojených štátov. A má možnosť zaútočiť aj na Japonsko.
Keď hovoríte o oprávnených obavách susedov Severnej Kórey, súhlasíte s názorom, že jediným viditeľným výsledkom severokórejských jadrových a raketových pokusov je rastúca nedôvera ázijských spojencov voči Spojeným štátom a že toto chcel Kim Čong-un vlastne dosiahnuť?
Neviem, či Kim Čong-un premýšľa tak dopredu. Ťažko povedať. Keď si však myslí, že ak Spojené štáty nezačnú vojnu, zníži sa ich reputácia, je to podľa môjho názoru skôr naopak. V každom prípade situácia eskaluje.
Myslíte si, že ozbrojený konflikt so Severnou Kóreou je skutočne pravdepodobný? V minulosti už predsa boli vážne medzinárodné konflikty, pri ktorých hrozilo, že prerastú do jadrového konfliktu. Napríklad v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vypukla tzv. karibská kríza, ale nakoniec k ozbrojenému konfliktu nedošlo.
To bol trochu iný prípad, pretože v kubánskej kríze proti sebe stáli Sovietsky zväz a Spojené štáty americké. To boli dvaja aktéri, ktorí sa dohodli na nejakom rozumnom riešení. Američania stiahli jadrové rakety z Turecka a Rusi z Kuby. V tomto prípade nie je čo sťahovať, je to situácia podľa môjho názoru veľmi nebezpečná. A ja v súčasnosti vôbec nie som schopný odhadnúť, akým smerom sa to bude vyvíjať. Ak to bude vojnová cesta, tak to bude tragédia pre celý svet. Ak to bude mierové riešenie, môžeme si všetci vydýchnuť.
Koľko percent dávate týmto dvom možnostiam?
To nie som schopný povedať. Bol by som rád, keby to bolo sto k nule. Domnievam sa, že ani Spojené štáty, ani Severná Kórea nie sú ešte natoľko nasmerované, aby nastala tá vojnová cesta. Aspoň dúfam. Obávam sa však, že nejaké sankcie v tomto prípade nepomôžu. Ale vojna by bola krajným a veľmi nebezpečným riešením pre celý svet.
Bolo vôbec niekedy od konca druhej svetovej vojny riziko ďalšieho celosvetovému konfliktu reálnejšie?
Britskí vedci, ktorí udržujú hodiny posledného súdu (12 hodín znamená apokalypsu), začiatkom roka posunuli hodiny z 11:57 na 11:58:30, teda o minútu a pol dopredu. Ak je to tak, situácia vo svete je skutočne najhoršia od doby, na ktorú sa pýtate. Minúta tridsať pred globálnou katastrofou. Spojené štáty americké nie sú schopné sa dohodnúť s Ruskom. Terorizmus, aj keď sa proti nemu bojuje, nevykoreníme. Taký Islamský štát alebo jeho myšlienky sa objavia zase niekde inde. Bojuje sa na rôznych miestach vo svete. Je kritická situácia na Kórejskom polostrove. Svet je dnes nebezpečnejší ako predtým, keď bol bipolárny. Takže situácia nie je ružová ani jednoduchá.
Aj mnohí odborníci poukazujú na to, že celý svet je v obrovskej kríze, napríklad v súvislosti so stretom civilizácií, takže skôr alebo neskôr bude musieť dôjsť k nejakej katarzii. Ale upozorňujú, že v histórii bola obvyklou katarziou práve vojna. Nie je to teda skutočne nevyhnutné?
Radšej na to nemyslieť. Ale zatiaľ nevidím nejaké zmysluplné riešenie. Veľmoci namiesto toho, aby sa spoločne dohodli, ako si budú pomáhať pri riešení kórejskej krízy, si blokujú diplomatické objekty. To je pre ne asi väčší problém ako boj proti islamu a konsolidácia na Kórejskom polostrove. Tá situácia je skutočne nebezpečná. Britskí vedci majú asi pravdu.
