„Strýko a brat mojej ženy prišli ku mne a povedali mi, že odišla a vzala si deti,“ spomína Artur na šok, ktorý zažil, keď sa jeho manželka jedného dňa zbalila a bez slova vzala ich spoločné dcéry, desaťročnú Fatimu a len trojročnú Maizarat, a vybrala sa do Turecka.
Z Turecka sa následne dostala do Sýrie, kde sa pripojila k teroristickej organizácii Islamský štát. „Jej strýko a brat vyzerali spokojne,“ spomína Artur, „ale povedal som im: ,Toto sa skončí v slzách.‘ Aké právo mala moja žena bez môjho vedomia a súhlasu zobrať moje deti?“
Artur žil spolu so svojou manželkou a dvoma dcérami v autonómnej republike Dagestan, ktorá sa nachádza na juhozápade Ruska. Väčšina obyvateľstva krajiny sa hlási k pravoslávnej alebo moslimskej viere. Arturova manželka patrila k vyznávačom moslimskej viery. Prijala však radikálnu formu islamu a samozvaný kalifát ISIS považovala za zasľúbenú zem. A zďaleka nebola jediná. Táto časť Ruska sa stala kľúčovým náborovým priestorom ISIS. Podľa miestnych orgánov odišlo už do Sýrie bojovať v radoch ISIS až 1 200 Dagestancov.
Nechať to len tak? Nie
Otec dvoch detí sa však odmietol zmieriť s tým, že jeho dcéry budú vyrastať medzi teroristami, a sám sa vybral do Sýrie zachrániť ich.
Najprv si Artur požičal peniaze, za ktoré si kúpil letenku do Istanbulu. Tam už ho v tom čase čakal dohodnutý priekupník, ktorý mu zabezpečil utajený transfer do Sýrie. „Z Istanbulu nás odviezli do mesta Gaziantep v južnom Turecku. Cestovala so mnou čečenská rodina a traja ďalší ľudia,“ opisuje.
„Kým sme dorazili k turecko-sýrskym hraniciam, päťkrát sme zmenili autá. Funguje tam celá mafia, ktorá organizuje prepravu,“ približuje Artur. To však nie je všetko. „Aby ste sa dostali cez hranicu, musíte prebehnúť ešte 200 metrov a musíte bežať poriadne rýchlo so všetkými vašimi vecami, kým začne pohraničná stráž strieľať.“
Trasa, ktorú musel Artur prejsť za svojimi deťmi Zdroj: bbc.com
Na území ISIS
Keď sa Artur dostal na územie ISIS, čakali tam ozbrojení muži s pick-upom, ktorí odviezli jeho aj ostatných „cestujúcich“ do recepčného centra v severosýrskom meste Jarabúli. V tom čase Artur už vedel, kde žije jeho rodina. Od manžela svojej švagrinej dostal tip prostredníctvom textovej správy, aj ona sa totiž presťahovala do kalifátu. „Napísal mi: ,Som férový muž a s tebou nebolo zaobchádzané férovo, preto ťa kontaktujem,‘“ približuje Artur.
Príbuzný Arturovi povedal, že jeho manželka a dcéry sa nachádzajú v meste Tabqa. Otec sa preto vydal priamo za nimi. „Deti boli také šťastné, že ma vidia,“ spomína Artur. „Fatima bola celá odetá v čiernej farbe a na hlave mala hidžáb. Maizarat bola ešte veľmi malá, takže nosila to isté oblečenie, ktoré mala ešte z domu.“ Jeho manželka v čase, keď prišiel, pri deťoch nebola. Hneď ako sa však o jeho príchode dozvedela a uvedomila si, že to pre ňu znamená problémy, utekala za ním.
Podľa islamského práva šaría udelil následne súd deti do opatery otcovi, teda Arturovi. Domov do Dagestanu sa s nimi však legálne vrátiť nemohol. Zákony Islamského štátu totiž zakazujú opustiť kalifát. Rozhodol sa preto s deťmi z územia teroristickej skupiny ujsť.
Zábery zobrazujúce výcvik detí Islamským štátom Zdroj: Repro/Daily Mail
Útek domov
Jednej noci sa Arturovi s deťmi podarilo ujsť a stopom sa dostať až k tureckej hranici. Pozdĺž železničnej trate sa následne dokázali preplaziť až približne do vzdialenosti 70 metrov od hraničnej línie. „Svoju mladšiu dcéru som vzal do náručia a staršej som povedal: Utekaj!“ opisuje odhodlaný otec. „Ako sme bežali, roztrhol som si nohavice o ostnatý drôt, Fatima si roztrhla šaty, Maizarat začal plakať,“ spomína.
Ani po prekročení hranice ale nebola rodina v bezpečí. Keď prebehli cez hraničnú líniu turecká pohraničná stráž, ktorá bola vzdialená podľa Arturových slov asi len 50 metrov, spustila na nich ostrú paľbu. Rozstrieľaniu sa otec s dcérami vyhli len vďaka zavlažovacej priekope, do ktorej sa vrhli. „Schovávali sme sa tam asi 20 minút. Guľky nám lietali nad hlavami,“ opisuje hrozný zážitok Artur.
Turecké vojenské jednotky v Sýrii Zdroj: TASR
Z miesta, kde sa skrývali, si im podarilo preplaziť sa vysokou trávou do bezpečia. „Keď som si uvedomil, že sme to dokázali, uvidel som mesiac a kukuričné polia, bolo to ako raj,“ spomína Artur. S dcérami sa mu následne podarilo dostať až do Istanbulu, kde ruský konzulát pomohol rodine vrátiť sa domov.
Arturova manželka v Sýrii zostala. Jej voľbou bolo žiť v radoch Islamského štátu. Odvtedy s ňou podľa vlastných slov nemá žiaden kontakt, i keď pripúšťa, že jeho dcéry s matkou občas komunikujú cez sociálne siete. „Povedal som im, aby s ňou nekomunikovali, ale zakázať im to nemôžem. Koniec koncov, je to ich matka a chýba im,“ uzavrel teraz už šťastný otec.
Motivácia pridať sa k teroristom
V dedine, kde otec s dcérami žije, odišli do kalifátu aj ďalšie ženy, podľa správ, ktoré majú o nich ich príbuzní, sa im nevodí dobre a ich život medzi teroristami zďaleka nie je taký, ako si ho zrejme predstavovali. Prečo sa potom ľudia z Dagestanu pridávajú k radikálnym islamistom v Sýrii?
Dagestan je jeden z najchudobnejších regiónov v Rusku, nezamestnanosť je vysoká, mzdy nízke. To robí túto časť Ruska úrodnou pôdou pre radikálne myšlienky a mnohí ľudia sa preto rozhodnú hľadať lepší život v radoch militantov ISIS.
Príbeh Artura Magomedova priniesla britská bbc.
