„Katalánsky dvojútok skupiny mladíkov, ktorej vymyl mozog fanatický imám, nie je u nás v EÚ, bohužiaľ, prvý, ale už ani desiaty podobný: aj keď teroristických útokov celkovo ubúda, išlo v krajinách Európskej únie tento rok už o piaty s väčším počtom obetí. Logicky sa tak debatuje, čo robiť, ako k takýmto situáciám pristupovať,“ napísal na úvod Jedlička.
Následne vyzdvihol reakciu Katalánska v prvých dňoch po útokoch. „Túto Španieli – a išlo vskutku o ľudí z celého Španielskeho kráľovstva, nielen Kataláncov – zvládli úplne obdivuhodne,“ uviedol Jedlička. A dodal, že teroristický útok znamená vždy veľkú skúšku pre politické vedenie krajiny a celú spoločnosť. „Klame ten, kto tvrdí, že každá iná reakcia ako zásadná premena fungovania vecí verejných smerom k utuženiu bezpečnosti znamená podcenenie situácie. Bezpečnosť sa utužuje vždy. Nikdy to nie je tak, že by sa všetko odbilo nejakým vyhlásením alebo demonštračným postojom,“ dodal.
Vníma aj to, že je dôležité slovo autority, rovnako ako je dôležitá reakcia vlastnej spoločnosti. „Aj v krajinách s veľmi kultivovanou politikou sa vždy u ľudí dostavuje mix obáv, hnevu, súcitu s pozostalými, túžby po odvete, solidárneho odhodlania ísť ďalej a akejsi zarazenosti. Ide pritom o to, v akom pomere sa tento mix prejaví. Jedna vec sú totiž oficiálne vyhlásenia o jednote a svornosti, iná je realita,“ pokračoval Jedlička.
Podľa jeho slov potom v Katalánsku prebiehali bezprostredne po útokoch pietne zhromaždenia. Z tradične turisticky rušnej ulice La Rambla sa stalo v priebehu dvadsiatich štyroch hodín pútnické miesto. „Pouliční speváci zmenili repertoár, predavači sortiment. Prípady Španielov, ktorí cestovali aj niekoľko stoviek kilometrov, aby na miesto položili kvety, neboli výnimočné,“ opísal Jedlička.
„V treťom a v ďalších dňoch po útoku mali už akcie skôr demonštračnú povahu. Bolo tu symbolické objatie otca zabitého dieťaťa s duchovným barcelonskej moslimskej komunity, bola tu kritika teroristov ich rodinnými príslušníkmi aj celý sprievod moslimov proti terorizmu, na ktorom sa zúčastnilo vyše tisíc ľudí,“ uviedol. Vyvrcholením sa vraj stala séria pochodov na pamiatku obetí a proti násiliu vo Valencii, Madride, a najmä v Barcelone, v ktorých „pod heslami ,Nemáme strach‘ a ,Nie islamofóbii‘ kráčali po meste rodení Barcelončania aj prisťahovalci, zamestnanci záchranných zložiek, policajti, premiér aj kráľ“. V Španielsku potom podľa neho prebieha intenzívna debata, ako včas odhaľovať podobné prípady vymývania mozgov, ktoré vedú následne k terorizmu, ako lepšie zmapovať a likvidovať metódy náboru nových džihádistických bojovníkov a ako ešte dôslednejšie pracovať v boji s džihádistickým islamom pri zapojení moslimských usadlíkov.
Španielsky kráľ Filip VI. (uprostred), španielsky premiér Mariano Rajoy (vľavo) a najvyšší predstaviteľ Katalánska Carles Puigdemont počas minúty ticha za obete teroristických útokov na ulici La Rambla v Barcelone. Zdroj: TASR
„Pátranie po príčinách a čo najúčinnejšej prevencii džihádistického terorizmu sa zatiaľ nekončí a aj preto v ňom majú mať miesto všetky relevantné otázky vrátane diskusie o politike Západu v arabských krajinách alebo o problematických aspektoch celého islamu,“ poznamenal Jedlička. Ak však má byť táto debata plodná, musia byť podľa neho uvedené otázky riešené náležitou formou a v náležitom čase.
Na záver potom dodal, že podľa jeho názoru Španieli zvládli skúšku prvotnej reakcie na terorizmus tak, že by sa to mohlo zapísať do učebníc.
Celý text si môžete prečítať TU.
