Pokles podpory prezidenta Emmanuela Macrona v prieskumoch verejnej mienky pokračuje. Agentúra Ifop hlási, že po mesiaci júl, keď Macron klesol o 10 percentuálnych bodov (z 64 na 54 %), sa tento trend nezastavil. Podľa prieskumu z augusta sa Macron ocitol na 40 %.
Prepad zaznamenal spoločne s prezidentom Macronom aj jeho premiér Édouard Philippe. Za posledný mesiac klesol o deväť percentuálnych bodov (z 56 na 49 %); o mesiac skôr to bolo o osem percentuálnych bodov (zo 64 na 56 %). Prieskum uskutočnený v dňoch 25. a 26. augusta na reprezentatívnej vzorke 1 023 respondentov zverejnil nedeľník Journal du dimanche.
Édouard Philippe Zdroj: TASR
Frustrácia a nespokojnosť vo všetkých kategóriách obyvateľstva
Prezident Macron, ktorý v týchto dňoch začal prípravu na jesennú politickú sezónu, kríva na obe nohy aj v historickom porovnaní. Zatiaľ čo ešte minulý mesiac si mohol eventuálne uľaviť tým, že aj jeho predchodca Jacques Chirac zažil podobný pád v lete 1995, teraz je Macron definitívne aj pod touto čiarou. Prezident Chirac v období medzi májom a augustom 1995 stratil 20 bodov, Macron 22 bodov. Pokles popularity zo 62 % na 40 % je najciteľnejší v náraste nespokojných: zo 43 na 57 %, a to vo všetkých vekových skupinách a všetkých profesijných kategóriách.
Macronovi priami predchodcovia, François Hollande a Nicolas Sarkozy, na tom boli lepšie. Prezident Hollande klesal zvoľna po dvoch až troch bodoch (máj 61, jún 59, júl 56, august 53 %); prezident Sarkozy dokonca v posledných dvoch porovnateľných mesiacoch mierne stúpal (65, 65, 66, 69 %). Ešte v máji pritom so svojimi 62 % vyvolával Macron dojem, že bude v obľube patriť medzi najsilnejších prezidentov, hneď za Charlesom de Gaullom a Nicolasom Sarkozym, ktorí sa na začiatku pohybovali medzi 65 až 67 %, upozorňuje agentúra.
Nicolas Sarkozy Zdroj: SITA
Ešte v júli boli hlavnými faktormi Macronovho prepadu podpory najmä zamestnanci verejného sektora (-18 bodov), ktorého sa najviac dotýkajú plánované škrty v rozpočtoch ministerstiev; odrazil sa aj u osôb starších ako 50 rokov, najmä pre ohlásené navýšenie povinnosti platieb všeobecného sociálneho poistenia (CSG); najmladšej generácie sa naopak dotklo zníženie podpory na bývanie (APL). Zástupca generálneho riaditeľa Ifop Frédéric Dabi v nedeľníku Journal du dimanche upozorňuje, že augustový prieskum v ohromujúcej miere zaznamenal dodatočnú nespokojnosť a frustráciu vo „všetkých kategóriách populácie“.
Macronova politika vedie k „posilňovaniu nespravodlivosti“
Prezident stratil 14 bodov u občanov starších ako 50 rokov, 16 bodov u seniorov, pokles o 14 bodov hlási aj najmladšia kategória (18 až 24 rokov), stratu 15 bodov zaznamenala konečne ďalšia kategória mladých (25 až 34 rokov). Pozoruhodné je, že Macron rozdeľuje -15 bodmi nielen vysokoškolákov (v intelektuálnych i manažérskych pozíciách), ale aj robotníkov (-18 bodov).
Macron však stráca podporu aj u tých, ktorí videli jeho perspektívu ako možnú politickú zmenu: -14 bodov u socialistov a ich podporovateľov, u ekológov -22, u centristov -24 a dokonca aj u voličov Demokratického hnutia (MoDem), ktoré doteraz podporuje v Národnom zhromaždení Macronovu väčšinu. Podľa Frédérica Dabiho to dokonca vyzerá, že sa medzi respondentmi zvoľna ustálil názor, že Macronova politika bude viesť k „posilňovaniu nespravodlivosti“.
Dôvody sú pritom rôzne. Strata na ľavici aj na pravici (-14 u socialistov; -15 u republikánov), ktorú sa snažil Macron prekonať vymenovaním premiéra z radov republikánov a rehabilitáciou niekoľkých bývalých socialistov, zostáva ideologická: prístup k migračnej kríze na pravici, riešenie sociálnych otázok na ľavici.
Vládny program na šesť týždňov: bombový nálet
Na začiatku tohto týždňa zvolal prezident Macron do Elyzejského paláca „vládny seminár“. Uvedomujúc si svoj prepad popularity v prieskumoch, ako píše liberálno-ľavicový večerník Le Monde, rozhodol sa spustiť frontálny útok, aby presvedčil Francúzov o ucelenosti svojich reforiem. „Vo vojenskom žargóne sa tomu hovorí carpet bombing, čiže kobercové bombardovanie,“ uvádza Le Monde.
Na prekvapenie novinárov prezident Macron dovolil, aby sa začiatok seminára mohol natáčať. „Dúfam, že ste si odpočinuli […] aby sme mohli zaútočiť nevyhnutným spôsobom, s pevnou vôľou a žiaducimi ambíciami.“ Odhodlanie mladého prezidenta je nemenné: „Chceme priniesť Francúzom odpovede na otázky, ktoré požadujú,“ tvrdí.
Medzi horúce gaštany vládnej jesene patrí aj rozpočet na rok 2018, ktorý je pod paľbou. Prezident sľúbil znížiť dane a povinné sociálne platby, ale zároveň dal najavo úmysel dostať verejný rozpočet pod tri percentá hrubého domáceho produktu (v zmysle maastrichtských kritérií). Vláda oznámila úmysel ušetriť budúci rok 20 miliárd eur, navyše musí nájsť ďalších 10 miliárd na financovanie znížených daní – zvlášť pre modifikovanú „milionársku daň“ (ISF) a zníženie dane z bývania o 30 %. Fázovanie a odkladanie niektorých noriem pôsobí dojmom veľkého žonglovania.
Prvé účinky zníženia zamestnaneckých platieb sa uskutočnia vo dvoch fázach: prvá fáza o 2,2 bodu a druhá na jeseň o 0,95 percentuálneho bodu. Navýšenie povinných platieb sociálneho poistenia (CSG) však nastúpi už od 1. januára 2018. Pôvodne malo dôjsť k zníženiu sociálnych platieb o 2,4 % a nemocenskej o 0,75 % súčasne s navýšením CSG o 1,7 %.
Vláda hodlá ušetriť aj na úrovni teritoriálnych celkov, kde premiér Édouard Philippe počíta s úsporou 13 miliárd eur na výdavkoch počas päťročného mandátu. Okrem toho hodlá pre 80 % Francúzov znížiť daň z bývania – jeden z hlavných zdrojov financovania krajov – a nahradiť to kompenzáciami v sume 10 miliárd z rozpočtu. Kde na to všetko vezmú? Vláda aj prezident zatiaľ dlhujú mnoho odpovedí.
Isté však je, že s jeseňou dochádza k zmene komunikácie. Skončilo sa obdobie, keď bol prezident nedostupný, božsky jupiterský, skúpy na slovo. S nástupom jesennej politickej sezóny sa rozhodol „diktovať mediálnu a politickú agendu“, svojich verných posiela do terénu vyslovene ako „na front“. Vláda má presvedčiť Francúzov počas šiestich týždňov. Tento týždeň s nástupom k 1. septembru vymenoval Macron aj nového hovorcu Elyzejského paláca. Stal sa ním skúsený novinár Bruno Roger-Petit, ktorý – ako prezident Macron dúfa – normalizuje vzťahy s médiami, ktoré sa za ostatné mesiace často sťažovali, že sa od prezidenta nedočkali adekvátnych reakcií.
Snahou vládneho tímu na ďalších šesť týždňov nie je nič menšie, ako vyvolať túžbu po hlbokej reforme, na čo používa Macron často mechanistický slovník. „Treba krajinu opraviť,“ povedal ministrom vlády, „krajina potrebuje transformáciu a Francúzi to vedia.“ V Bukurešti minulý týždeň venoval na okraj tejto návštevy niekoľko slov francúzskej komunite, pričom pripustil, že „Francúzi nenávidia reformy“. „Transformácia musí byť hlboká,“ uviedol.
V očakávaní 12. septembra, dňa, na ktorý nahlásilo niekoľko odborových centrál štrajk proti jeho reformám, vyhlásil prezident Macron „boj proti Kasandre“, ako hovorí. „Niektorí predvídajú to najhoršie. Ale Kasandre nesmieme nikdy vyhovieť. Niektorí si to možno dokonca želajú. Ale ak sme tu, je to preto, že hodláme konať, a to s odhodlaním.“
On, vyhlásený Jupiter, vie, že všetky veštby sa Kasandre vždy splnili, aj keď im nikto neveril. Situácia vo Francúzsku je však iná, čoraz menej ľudí verí Macronovi.
Hlavné sily opozície: rétor Jean-Luc Mélenchon a radikálka Marine Le Penová
Niet preto divu, že medzi hlavnými silami opozície, ktorá vystupuje proti plánovaným zmenám, sú dve postavy. Dvaja bývalí kandidáti na prezidenta: Jean-Luc Mélenchon, líder Nepoddajného Francúzska, a Marine Le Penová, predsedníčka Národného frontu (FN). Zatiaľ čo Mélenchon rozširuje svoj vplyv za hranice svojho ľudového hnutia, Le Penová zvládla rozpory vnútri svojej strany a stabilizovala svoje postavenie.
Hovorí o tom najnovší prieskum Ifop o hlavných silách francúzskej opozície. Prieskum zverejnil opäť nedeľník Journal du dimanche. Najlepšie je na tom Mélenchon, ktorého podporuje 59 % populácie, druhá je Le Penová s 51 %. Za nimi sú Benoît Hamon (27 %), Laurent Wauquiez (27 %), Valérie Pécresseová (23 %), Anne Hidalgová (19 %) a François Hollande (14 %).
Jean-Luc Mélenchon Zdroj: TASR
Okrem nahláseného 12. septembra pridáva Mélenchon na 23. september ešte akciu s názvom Pochod proti sociálnemu prevratu. „To, o čo ide, je boj, boj a ešte raz boj,“ zahrmel opäť v Marseille, kde sa minulý týždeň uskutočnila letná univerzita Nepoddajného Francúzska. Konala sa v deň, keď toto prístavné mesto oslavovalo výročie oslobodenia od nemeckého nacizmu. „Ak to boli schopní urobiť naši starí rodičia, nemáme žiadny dôvod, aby sme rezignovali,“ povedal. Dôvodom, prečo musí „boj pokračovať“, je snaha, aby „bola naša spoločnosť zdolaná ranami kapitálu, obrátila sa chrbtom k výdobytkom prijatým Národnou radou odboja a bojom našich predkov“.
Jeden z poslancov Mélenchonovho hnutia, Alexis Corbière, už dnes hovorí o konci Macronovej vlády. Tá by mala nastať ešte pred koncom mandátu v roku 2022, a to za predpokladu, že jeho popularita klesne pod 10 %. V rozhovore pre Europe 1 poslanec spresnil, že v takom prípade by malo dôjsť k vyhláseniu referenda a rozpusteniu Národného zhromaždenia.
Predstava, že porážka Marine Le Penovej v prezidentských voľbách bude znamenať koniec jej zoskupenia, sa nenaplnila. Vysoké skóre v druhom kole, ktoré zhromaždilo 11 miliónov Francúzov, aj naďalej udržiava stabilitu zoskupenia, v ktorom po voľbách prebehla intenzívna diskusia o ďalšom smerovaní. Najmä podpredseda strany Florian Philippot, ktorý založil združenie Patrioti, býva často v hľadáčiku tých, ktorí spochybňujú jeho podporu vystúpenia z eurozóny, ktoré sa stalo pre Marine Le Penovú fatálnym bodom počas prezidentskej debaty.
Marine Le Penová Zdroj: TASR
Marion Maréchalová-Le Penová, neter Marine, po voľbách ohlásila politický pôst. Vo svojom úsilí, v ktorom zjednocuje odkaz Jeana-Mariho Le Pena s kontaktmi v konzervatívnom jadre republikánov (pozri Laurent Wauquiez), ale takisto rozhodne nepovedala svoje posledné slovo. Ani Philippot, ani Marion však zatiaľ neohrozujú Marine Le Penovú, ako by si mnohí priali.
Le Penová je podľa Ifop hlboko zakorenená vnútri Národného frontu. Jej tvrdé jadro tvoria z 93 % práve stúpenci Národného frontu. S jej názormi však zo 48 % súhlasia aj stúpenci Macronovej Republiky na pochode! (LREM). Zaujímavé je, že Mélenchonovi načúvajú najmä socialisti (71 %), ale takmer rovnomerne aj republikáni (41 %) a frontisti (47 %).
Zmena musí prísť zvnútra, tvrdí Bayrou
Nie nadarmo sa hovorí, že politiku, o ktorú sa snaží Emmanuel Macron, sa pokúšal už pred desiatimi rokmi realizovať François Bayrou, predseda Demokratického hnutia (MoDem), bývalý minister spravodlivosti, ktorý vo Francúzsku začal boj o morálku v politickom živote. V najnovšom čísle liberálno-konzervatívneho týždenníka Le Point tvrdí, že „verejnosť nevidí jasne smer, cieľ, ktorý sme si určili“. Bayrou, ktorý odišiel z vlády Édouarda Philippa mesiac po svojom vymenovaní, si myslí, že v tej súčasnej zastávajú veľký podiel funkcionári.
Tí sú podľa neho naklonení reformám najmä pre tých bohatších, ako svedčí zdvihnutie niektorých daní, ako je CSG, a zníženie APL. Zmena, na rozdiel od mienky Mélenchona alebo Le Penovej, musí prísť zvnútra. Medzi návrhmi, ktoré ponúkol pri utvorení aliancie s Macronom počas prezidentskej kampane, bol aj návrh na zníženie počtu poslancov a senátorov o jednu tretinu a zavedenie čiastočného pomerného systému oproti tomu väčšinovému.
Predseda Bayrou, hoci je teraz len radový starosta mesta Pau, má stále vplyv. Jeho politický klub, ktorý má 45 poslancov, sa usiluje o to, aby sa stal intelektuálnym žriedlom skutočnej premeny, tvorí alianciu s vládnou väčšinou, hoci je limitovaný menej významným zastúpením.
Aj ďalšia agentúra, YouGov, v pondelok oznámila s odkazom na výskum z konca augusta, že Macron je podľa nej už len na 30 %. Minulý mesiac bol na 36 %.
Autor je publicista, spisovateľ, novinár a expert na francúzsku politiku.
