Ako povedal Fico, keďže odborári ponuku vlády na historické zvyšovanie platov odmietli, tá môže urobiť len prvý krok. Kabinet to nemôže urobiť naraz, ako plánoval, že každý rok budú garantovať zvyšovanie platov učiteľov o určité dohodnuté percento. Čo bude ďalej, nevie. Základom na ďalšie rokovanie má byť podľa jeho slov záväzok z programového vyhlásenia vlády, súčasná ponuka bola nad jeho rámec. Koalícia preto očakávala, že jej prijatie bude sprevádzané aj sociálnym zmierom v platových otázkach učiteľov, vysvetlil Fico.
„My sme niečo ponúkli, boli sme odmietnutí, tak nemôžeme dnes prijať legislatívu na historické zvýšenie platov, čo znamená, že v ďalších rokoch bude normálne vyjednávanie. Balík historického zvyšovania je za nami, pretože, ja to nemôžem komentovať, len rešpektujem, školskí odborári, ktorí zastupujú 100 000 učiteľov povedali, že takýto historický balík jednoducho nechcú,“ uviedol Fico.
Šéf SNS Danko pripomenul ústretovosť vlády, ktorá už vlani realizovala zvýšenie platov plánované až v tomto roku, čo mala byť reakcia na napätú situáciu v školstve. Následne sa podľa neho vláda snažila dohodnúť zvyšovanie platov s odborármi po prvý raz na dlhšie obdobie, ako však poznamenal, „sociálny experiment“ v tomto dialógu zlyhal. Napriek tomu je však rád, že platy učiteľov porastú, aj keď bude chýbať vládou navrhovaná garancia. Deklaroval, že otázka platov učiteľov bude naďalej prioritou. „Máme záujem aj v budúcom horizonte ešte viac pomáhať učiteľom,“ doplnil.
Predseda Mosta-Híd Bugár je z postoja školských odborárov smutný. „Samozrejme, majú právo na takýto postoj, ale zároveň jedným dychom musím dodať aj to, že je to ich zodpovednosť. Zodpovednosť za to, že namiesto istoty 26,25-percentného zvýšenia tarifných platov učiteľov zvolili inú cestu,“ skonštatoval. Myslí si, že učitelia by ocenili, keby vedeli, ako sa im každoročne budú zvyšovať platy. Taktiež potvrdil záujem kabinetu ich platovú otázku naďalej riešiť.
Predseda vlády už skôr avizoval, že pri nepodpísaní memoranda predstaviteľmi školských odborov sa bude pri zvyšovaní platov učiteľov postupovať podľa programového vyhlásenia. Školskí odborári sa však rozhodli nepodpísať memorandum, ktoré malo zaručiť sociálny zmier až do roku 2020. Odmietli sa totiž vzdať svojho ústavného práva každoročne kolektívne vyjednávať o možnosti dohodnúť lepšie pracovné a platové podmienky.
Nie je to len o platoch, tvrdí šéf odborov
„My sme do programového vyjadrenia vlády ešte v roku 2016 pri okrúhlom stole, ktorý viedol pán Plavčan, žiadali navýšenie platov pre roky 2018, 2019 a 2020 o desať percent. Nakoniec sme na tom rokovaní neuspeli, dokonca nikto nám nepovedal ani žiadne percento. Až potom vláda vo svojom nariadení povedala, že šesť percent každý rok, okrem roku 2017,“ uviedol Ondek pre PL.sk.
Vtedy odborári zorganizovali protest pred národnou radou, kde jasne dali najavo, že toto navýšenie je nízke. „Dnes je situácia iná. Vládna koalícia sa dohodla na základe nášho včerajšieho rozhodnutia a prijala navýšenie platov od 1. septembra tohto roku pre pedagogických a odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl. Dané rozhodnutie vnímame veľmi pozitívne aj po rokovaniach hlavne s pánom Dankom, považujeme to za úspech, ale na druhej strane otvára sa tu priestor na ďalšie kolektívne vyjednávanie pre rok 2018 a potom postupne pre rok 2019 a 2020,“ myslí si šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Školské odbory však nesúhlasili so sumou, ktorá je v programovom vyhlásení vlády – šesť percent. A pokiaľ by podpísali memorandum, tak by sa zaviazali až do 29. februára 2020 každý rok k šiestim percentám. Brali pritom do úvahy aj vyhlásenia Národnej banky Slovenska a aj vyhlásenia ministra financií, že ekonomika Slovenska je vo výbornej kondícii a napredujeme.
„Ale berieme do úvahy aj infláciu, lebo vieme, že už sa zvyšujú ceny potravín. A pokiaľ by sme podpísali, že každý rok šesť percent, tak by sme sa ukrátili o určité percentá. Čiže naša požiadavka bola 10 percent. Tak sme žiadali, že chceme ešte kolektívne vyjednávať,“ objasnil Ondek.
Pokiaľ má vláda plán pre rok 2018, 2019 a 2020 v priemere šesť percent, tak by ho podľa Ondeka mala dodržať, a pokiaľ je ekonomika v dobrej kondícii a stúpa inflácia, tak by tie percentá mohli stúpať.
Potreba budúceho vyjednávania je však podľa neho aj o niečom inom. Na začiatku volebného obdobia tejto vlády, keď sa tvorilo programové vyhlásenie, odbory na základe svojich prepočtov povedali, že v otázke platov, ale aj zabezpečenia školstva, finančných prostriedkov na vedu a výskum na vysokých školách a na skvalitnenie učebných priestorov v regiónoch je potrebné, aby do školstva prišli za celé volebné obdobie štyri miliardy eur. „V tom je všetko. Nakoniec v programovom vyhlásení vlády boli iba dve miliardy a z toho nejaké percento sú štrukturálne fondy. Takže je to polovica z toho, čo sme žiadali,“ konštatoval šéf školských odborov.
„Teraz je na stole ďalší projekt s názvom Učiace sa Slovensko a ten hovorí v kapitole platov o tom, že do roku 2022 by sme sa mali vyrovnať v rámci Európskej únie, aby sme dosiahli 80 percent priemerného platu učiteľov v porovnaní s vysokoškolsky vzdelaným človekom, ktorý pracuje na Slovensku. A pokiaľ vláda hovorí o šiestich percentách, toto nie je dosiahnuteľné,“ uviedol.
Na druhej strane je podľa neho otázne, či vládni činitelia poznajú projekt Učiace sa Slovensko. Odborový zväz školstva ho pripomienkoval aj v rámci regionálneho a vysokého školstva. „Dali sme 25 strán pripomienok. Do konca augusta to malo uzrieť svetlo sveta, ale minister školstva je odvolaný, teraz bude iný minister, takže očakávame, čo sa bude s tým diať. Čiže to nie je iba jedna záležitosť, platy, tam je toho viac,“ dodal s tým, že majú aj návrhy riešenia týkajúce sa podpory začínajúcich pedagógov. „A potom máme na školách aj nepedagogických zamestnancov a to je obrovský ďalší problém, ktorý treba riešiť,“ uzavrel.
Autor: rp, TASR
